Karolovci
Karolovci alebo Karolovská dynastia bola šľachtická a neskôr panovnícka dynastia, ktorá vládla vo Franskej ríši v rokoch 751 – 987. Svoj názov odvodzuje od svojho najvýznamnejšieho člena, cisára Karola Veľkého, ktorý vládol ako kráľ Frankov (768 – 814) a cisár Západu (800 – 814).
Začiatky Karolovcov
Dynastia Karolovcov založila prvú bohatú a mocnú európsku ríšu. Germánski „barbari“ Frankovia sa usadili na území dnešného Belgicka a severného Francúzska a ich vodca Chlodovik I. (481 – 511), sídliaci v Paríži, prijal kresťanstvo, čím si získal rímsku podporu. Zjednotil franské kmene, porazil Galov, Alamanov (t. j. spojené germánske kmene) a Vizigótov a založil novú ríšu.
Od 7. storočia prechádzala stále väčšia moc z kráľa na „správcu paláca“ (maior domus), majordóma, čím sa oslabovalo postavenie kráľa. Majordómovia titul dedili a postupne sa stali správcami krajiny. Jedným majordómom bol i Pipin Herstalský, ktorý od konca 7. storočia spravoval Austrasiu. Jeho nemanželský syn Karol Martel porazil v roku 719 Neustrijcov, čím si zaistil vládu nad celou Austrasiou a dobyl Utrecht. Aby vybudoval silné vojsko, rozdeľoval urodzeným i slobodným mužom cirkevné statky, za čo mu na oplátku poskytovali namiesto daní bojovníka so zbraňou a koňom. Jeho nástupcovia – syn Pipin Krátky i vnuk Karol Veľký doviedli systém k dokonalosti a cirkev si udobrili povinným odvádzaním desiatku v jej prospech.
Karol Martel napokon od roku 732 vládol sám, bez kráľa a svoju moc upevňoval budovaním opevnených miest a podľa rímskeho vzoru i ciest s prepriahacími stanicami. Jeho syn Pipin Krátky pokračoval v nastolenej politike a v roku 751 dosiahol zosadenie posledného merovejského kráľa. Založil tak dynastiu Karolovcov.
Karol Veľký, najstarší syn franského kráľa Pipina Krátkeho a Bertrady sa v roku 768 ujíma vlády, spolu s bratom Karolmanom, ktorý však už po troch rokoch vládnutia zomiera. Karol bol veľký bojovník, no zároveň diplomat a podporovateľ vzdelanosti a kresťanstva. V roku 800 sa nechal korunovať za cisára.
Karolínska renesancia
Po zániku Západorímskej ríše v roku 476 vymizla v značnej miere aj antická vzdelanosť a hrozilo, že myšlienkové dedičstvo európskeho staroveku zanikne. Karol Veľký založil pri svojom paláci v Aachene školu a pozval do nej učencov z celej Európy. Podporoval opisovanie kníh a v jeho dobe sa vyvinulo nové, dobre čitateľné písmo, karolínska minuskula. Rozkvet prežívala i knižná maľba a nový rozmach zažila klasická architektúra, keď sa rozbehla výstavba mohutných a vznešených stavieb.
Karol Veľký zaviedol vyučovanie čítania a písania v cirkevných inštitúciách, ktoré rozšíril na štúdium siedmich slobodných umení, tzv. artes liberales:
- trivium – gramatiku, rétoriku a dialektiku
- guadrivium – gramatiku, rétoriku, dialektiku a aritmetiku
- astronómiu, hudbu a geometriu
Vrcholom týchto odborov bola teológia.
V roku 843 po vzájomných nezhodách o spravovaní ríše bola vnukmi Karola Veľkého – Lotarom I., Ľudovítom II. Nemcom a Karolom II. Holým podpísaná Verdunská zmluva o rozdelení ríše.
Koniec vlády Karolovcov
Po abdikácii Karola III. Tlstého (syna Ľudovíta Nemca) roku 887 a oslabení rodu sa na kráľovské tróny dostávajú príslušníci franskej aristokracie. Posledným cisárom z dynastie bol Arnulf. V roku 911 vymreli Karolovci vo Východofranskej ríši a v Západofranskej ich vymenili Róbertovci. Krátko po smrti kráľa Lothara zomrel v máji 987 bez potomkov po nehode pri poľovačke i jeho syn Ľudovít V., čím sa definitívne skončila vláda Karolovskej dynastie.
Na trón zasadol Hugo Kapet, zakladateľ rodu Kapetovcov, ktorý odrazil nároky posledných Karolovcov. Tí vymreli roku 1012 po meči Otom, vojvodom dolnolotrinským a roku 1021 nelegitímnym synom kráľa Lothara, remešským arcibiskupom Arnulfom.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karlovci na českej Wikipédii.