Ľudovít III. (Francúzsko)

Ľudovít III. (* 863 – † 5. august 882), západofranský kráľ v rokoch 879-882, (spolu s bratom Karolmanom II.).

Ľudovít III.
západofranský kráľ
Narodenie	863
Úmrtie	5. august 882
Odkazy
Commons	Ľudovít III.
Biografický portál

Ľudovít III. a Karolman II.

Otec: západofranský kráľ Ľudovít II. Koktavý, matka: Ansgarda. Súrodenci: Karolman II., západofranský kráľ (879 – 884), nevlastný brat Karol III. Prostý, západofranský kráľ (893/898 – 922).

Ľudovít III. bol pôvodne na návrhu Huga Opáta, ktorý presadil u Ľudovíta II. Koktavého, určený ako jediný nástupca, čo odporovalo franskej tradícii delenia moci medzi všetkých mužských potomkov. Ale skupina šľachticov okolo kancelára Gauzlina plánovala pozvať vládnuť východofranského panovníka Ľudovíta III. Mladšieho. To spôsobilo, že nakoniec Hugo Opát prisľúbil nasledovníctvo obom synom Ľudovíta II., ktorí boli v septembri 879 v kláštore Ferrieres pomazaní na kráľov arcibiskupom Ansegisom zo Sens. V tom čase bol v Burgundsku vyhlásený za kráľa Boso z Vienne, čo znamenalo oddelenie Burgundska od Západofranskej ríše. V roku 880 uzavreli obaja králi s východofranským panovníkom Ľudovítom III. Mladším v Ribemonte zmluvu, ktorou sa vzdali Lotrinska v prospech Ľudovíta III. Mladšieho. V marci 880 došlo v Amiens k rozdeleniu ríše: Ľudovítovi pripadla Francia a Neustria. Krajinu oslabenú vnútornými zápasmi začali ohrozovať Normani. V lete 880 keď obaja králi postupovali proti Hugovi Opátovi a Bosovi z Viene, prenechali obranu krajiny na severe Gauzlinovi, ktorý neuspel. Pustošenie nechránenej krajiny viedlo Ľudovíta III. k samostatnej akcii. 3. augusta 881 pri Saucourte neďaleko Sommy podnikol prekvapivý útok na normanskú armádu, ktorú porazil. Toto víťazstvo bolo ospievané v básni Ludwigslied[1], napísanej v starej hornej nemčine. 5. augusta 882 utrpel mladý kráľ smrteľnú nehodu pri žartovnom prenasledovaní šľachtickej dcéry. Pochovaný bol v St. Denis.