František II. (Francúzsko)

• otec Henrich II., francúzsky kráľ v rokoch 1547 – 1559
• matka Katarína Medicejská, dcéra vojvodu Lorenza z Urbina
• manželka Mária Stuartová, dcéra škótskeho kráľa Jakuba V. a Márie Lotrinskej z rodu Guisovcov.
• bezdetný

Roku 1558 si zobral za manželku Máriu Stuartovú, nedospelú škótsku kráľovnú a príbuznú Guisovcov, čím sa stal formálne škótskym spolukráľom. Keď v júli 1559 na následky zranení utŕžených pri turnaji zomrel Henrich II. stal sa František aj francúzskym kráľom. Korunovaný bol 19. septembra 1559 v Reims.

Mladučký a chorľavý panovník nebol schopný vlády, čo využili katolícki Guisovci (vojvoda František de Guise a kardinál Karol de Guise), ktorí získali rozhodujúci vplyv na kráľovskom dvore a na ktorých strane stála okrem Františkovej manželky Márie aj ctižiadostivá kráľovná-matka Katarína Medicejská. Ich protivníkmi boli tzv. princovia krvi (princeps du sangs) z rodu Bourbon, z vedľajšej línie rodu Valois, ktorého niektorí členovia (Ľudovít de Condé) boli náchylní ku kalvinizmu.

Guisovci naliehali na Františka, aby pokračoval v tvrdej línii svojho otca proti protestantom. To vyvolalo radikalizáciu protestantov, v ktorých radoch bolo množstvo šľachty. Do ich čela sa postavil Ľudovít de Condé. S jeho vedomím sa začala pripravovať ozbrojená akcia, ktorá mala zbaviť vplyvu Guisovcov, nebola však namierená proti kráľovi. Keď sa kráľ dozvedel o sprisahaní, stiahol sa z ľahko prístupného zámku Blois na zámok Amboise. 16. marca 1560 oddiely protestantov zaútočili na zámok Amboise (tzv. sprisahanie v Amboise). Kráľovské vojsko ich však porazilo.

Napriek neúspechu protestantov sa začala následne praktikovať politika náboženského zmierenia, o ktorú sa zasadila najmä Katarína Medicejská, ktorá videla, že politika Guisovcov ohrozuje kráľovskú korunu. Tiež však chcela dostať pod kontrolu princov krvi a preto spoločne s Guisovcami prinútila Františka, aby povolal na dvor Condého a jeho staršieho brata, navarrského kráľa Antona de Bourbon, aby sa ospravedlnili z obvinenia z velezrady.

31. októbra 1560 prišli Ľudovít de Condé a Anton de Bourbon do Orleánsu na zasadnutie generálnych stavov. František Condého uväznil a postavil pred mimoriadny súd, ktorý ho odsúdil na smrť. K exekúcii však nedošlo. Krátko nato František počas lovu ochorel, začal chradnúť bez nádeje na vyliečenie. Katarína Medicejská, obávajúc sa regentstva Bourbonovcov za neplnoletého Františkovho brata Karola, pri zinscenovanom rozhovore obvinila z velezrady navarrského kráľa a uprela mu právo regentstva. Ten aby dokázal svoju nevinu sa radšej regentstva vzdal v prospech Kataríny. Od umierajúceho kráľa ešte kráľovná-matka vymohla prehlásenie, že pri zatknutí a odsúdení Condého konal z vlastnej vôle, čím boli Guisovci zbavení zodpovednosti za tieto činy. 5. decembra 1560 František zomrel.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František II. (Francúzsko)

Francúzsky portál