Blanka Kastílska

Blanka bola tretia dcéra Alfonza VIII., kastílskeho kráľa, a Eleonóry, dcéry anglického kráľa Henricha II. a Eleonóry Akvitánskej. Na základe zmluvy medzi francúzskym kráľom Filipom II. Augustom a Blankiným strýkom Jánom, sa Blanka za pomoci svojej osemdesiatročnej starej matky Eleonóry Akvitánskej, s veľkou slávou a za účasti oboch kráľov, vydala dňa 22. mája 1200 za princa Ľudovíta.

Kráľov potupný návrat z Anglicka, dobová miniatúra (1216)

Prvý raz preukázala svoje vladárske schopnosti v roku 1216, keď si Ľudovít chcel po Jánovej smrti prisvojiť anglickú korunu a pri invázii do Anglicka narazil na jednotný odpor. Filip II. August odmietol syna podporovať, a tak Blanka sama organizovala podporné flotily do Anglicka, aj keď bez konečného úspechu.

Ľudovít zomrel po trojročnom panovaní na úplavicu[1] v novembri 1226 pri návrate z južného Francúzska, kde na pápežovo naliehanie potláčal katarské hnutie a presadzoval tam prísne severofrancúzske lénne právo. Blanka sa stala podľa manželovho závetu regentkou a opatrovníčkou ich detí, Ľudovít IX. mal iba 12 rokov. Spravovanie svojich financií zverovala templárom, ktorí jej pravidelne predkladali vyúčtovanie a v roku 1236 ich tiež poverila financovaním výstavby kláštornej fundácie v Maubuissone.[2]

Kráľovstvo sa po kráľovej smrti ocitlo v kritickej situácii, všetky Kapetovcami pracne získané územia sa zdali byť stratené. Blanka však dokázala potlačiť povstanie barónov (1226), aj anglický útok (1230). Šľachta bola buď zastrašená, alebo získaná na stranu Bielej kráľovnej a kráľovstvo bolo pre Ľudovíta zachované. Kráľovniní nepriatelia hovorili o jej milostnom pomere s pápežskym vyslancom.[3] Je fakt, že s podporou pápežského legáta Romana Frangipana sa Blanke podarilo udržať stabilitu štátu a dokonca odraziť útoky anglického kráľa Henricha III. Obdivovateľom kráľovnej bol aj Theobald I. Navarrský, ktorý jej skladal milostné verše.[4]

I po prevzatí vlády Ľudovítom bol Blankin vplyv výrazný, práve matka mu našla vhodnú nevestu – v roku 1234 sa po získaní pápežského dišpenzu oženil s dcérou provensalského grófa Raimonda Bérengera IV. a Beatrix SavojskeJ, Margarétou. Blanka Kastílska bola vyhlásená za kráľovnú matku. Celý nevestin sprievod – savojskí strýkovia, pestúnka, dvorné dámy – boli ihneď po sobáši poslaní naspäť domov.

Po Ľudovítovom odchode na siedmu križiacku výpravu, od ktorej ho vášnivo odrádzala, sa opäť stala regentkou a zúfalo ho podporovala všetkými dosiahnuteľnými peniazmi a vojskom. V roku 1252 však došla na koniec svojich síl a po nehode v novembri zomrela.

Telo Blanky Kastílskej bolo pochované v kláštore Maubuisson[5] pri Pontoise a srdce v kláštore Notre-Dame du Lys v Dammarie-les-Lys pri Melune, ktoré sama založila.

• Blanche (*/† 1205)
• Agnes (*/† 1207)
• Philippe (* 9. september 1209 – † 1218)
• Alphonse a Jean (*/† 26. január 1213)
• Ľudovít IX. Svätý (* 25. apríl 1214 – † 25. august 1270), francúzsky kráľ ∞ 1234 Margaréta Provensalská (* 1221 – † 1295), dcéra grófa Raimonda Berengera IV. a Beatrix Savojskej
• Róbert I. Dobrý (* 25. september 1216 – † 9. február 1250), gróf z Artois, zakladateľ rodu Artois ∞ 1237 Matilda Brabantská (* cca 1224 – † 1288), dcéra grófa Henricha Brabantského a Márie Hohenštaufskej
• Philippe (20. február 1218 – 1220)
• Jean Tristan (* 12. júl 1219 – † 1232), gróf z Anjou a Maine
• Alfonz z Poitiers (* 11. november 1220 – † 21. august 1271), gróf z Poitou a z Toulouse ∞ Jana z Toulouse (* 1220 – † 1271), dcéra a dedička grófa Raimonda VII. z Toulouse a princeznej Sanchy Aragónskej
• Philippe Dagobert (* 20. február 1222 – † 1232)
• Izabela (* 3. marec/14. apríl 1225 – † 23. február 1270), zakladateľka opátstva klarisiek v Longchampe
• Karol (* marec 1227 – † 7. január 1285), gróf z Anjou a Maine, kráľ Sicílsko-Neapolska od roku 1266, zakladateľ rodu Anjou ∞
  • 1/ 1246 Beatrix Provensalská (* 1231 – † 1267), dcéra grófa Raimonda Beréngera IV. a Beatrix Savojskej
  • 2/ 1268 Margaréta Burgundská (* 1250 – † 1308), dcéra vojvodu Oda Burgundského a Matildy II. Burbonskej, grófky z Nevers, Auxerre a Tonnerr

1. France, Capetian kings [online]. [Cit. 2011-12-08]. Dostupné online. (anglicky)
2. Noví rytíři, str. 300
3. Women's Biography: Blanche of Castile, queen of France [online]. Epistolæ: Medieval Women's Letters, [cit. 2011-12-08]. Dostupné online. (anglicky)
4. Collection of Letters: Detail [online]. Epistolæ: Medieval Women's Letters, [cit. 2011-12-08]. Dostupné online. (anglicky)
5. CASTILE & LEON, counts & kings [online]. Epistolæ: Medieval Women's Letters, [cit. 2011-12-08]. Dostupné online. (anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blanka Kastílska

• Životopis a korešpondencia
• Verše Theobalda Navarrského venované Blanke Kastílskej
• Socha Blanky Kastílskej v Luxemburských záhradách

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blanka Kastilská na českej Wikipédii.