Pajštún
Pajštún (-normovaný názov; iné názvy: Pajštúnsky hrad, Borinka, Stupavský kameň, Kvetov)[1] je zrúcanina hradu na západnom Slovensku pri obci Borinka, v katastrálnom území mesta Stupava.
| Pajštúnsky hrad | |||
| zrúcanina | |||
 Pajštúnsky hrad, celkový pohľad | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Bratislavský | ||
| Okres | Malacky | ||
| Mesto | Stupava | ||
| Nadmorská výška | 486 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°16′33″S 17°04′59″V | ||
| Vznik | 13. storočie | ||
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
| Najľahší výstup | Borinka | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha hradu Pajštún v Bratislavskom kraji  Poloha hradu Pajštún v Bratislavskom kraji Poloha hradu Pajštún v Bratislavskom kraji
| |||
| Wikimedia Commons: Pajštún | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Pajštún patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v r. 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r. 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serédyovcov a neskôr Salmovcov. V r. 1592 až 1867 patril Pálfiovcom, neskôr Károliovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od roku 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.
Exteriér
Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Zo 16. storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v r. 1550, ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17. storočia Pálfiovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v r. 1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17. storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali ďalšie vonkajšie opevnenie.
Súčasný stav
Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z r. 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.
- Prehľad majiteľov hradu
- Oto z Talespruna
- Peter III. Svätojurský
- Peter V. Pezinský
- Juraj III. Svätojurský
- Peter VII. Svätojurský
- František Pezinský
- Barbora (vdova po Františkovi Pezinskom)
- Krištof II. Pezinský
- Gašpar Serédy
- Eck zo Salmu a Neuburgu
- Mikuláš II. Pálfi
- Pavol IV. Pálfi
- Ján II. Anton Pálfi
- Mikuláš VI. Jozef Pálfi
- Mikuláš V. Pálfi
- Leopold II. Štefan Jozef Pálfi
- Leopold II. Pálfi
- Leopold IV. Pálfi
- Ferdinant III. Leopold Pálfi-Daun
- Aloiz Károli
- Ľudovít Károli
Prístup
- Po
značke od kostola v obci Borinka. - Po
značke z obce Stupava, časť Obora. - Po značke z turistického bodu Košarisko v CHKO Malé Karpaty.[2]
Galéria
Hlavná brána - pohľad z nádvoria
Maskaróny
Delová veža
Zrúcanina hradu
Referencie
- Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.
