Rudolf Sloboda

Rudolf Sloboda pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka a úradníka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi počas prvej Slovenskej republiky a budovania komunizmu v nie práve dokonalej rodine (rodičia sa rozviedli a matka okrem Slobodovho otca Ruda prežila aj svojho druhého manžela a po ňom aj druha Vinca Besedu). Tento fakt je v jeho diele viackrát diskutovaný z najrôznejších pohľadov, napr. v románoch Krv a Jeseň.

Do školy chodil v Devínskej Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, ale po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v Ostrave. Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný robotník, potom nasledovala v rokoch 1959 – 1962 vojenčina v južných Čechách, po nej opäť Ostrava, kde v rokoch 1962 – 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa aj oženil a narodila sa mu dcéra Eva.

V rokoch 1965 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 – 1984 bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe a v roku 1984 krátky čas pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Popri príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme) sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. So svojou psychicky chorou manželkou žil v skromných pomeroch na ulici Slovinec v Devínskej Novej Vsi až do roku 1995, keď spáchal samovraždu obesením sa na bicyklovú reťaz.

Život Rudolfa Slobodu bol poznamenaný neustálym bojom so spoločnosťou aj so sebou samým. S ostatnými spisovateľmi či kolegami mal často búrlivé vzťahy. Známe boli jeho alkoholické excesy; z alkoholizmu sa opakovane liečil. Viackrát sa pokúsil o samovraždu. V posledných rokoch života bol však abstinentom.

Dom Rudolfa Slobodu na ulici Slovinec v Devínskej Novej Vsi; býval však v samostatnom chatovom objekte, ktorý nie je z ulice viditeľný

Sloboda je jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Publikovať začal v roku 1958 v časopisoch Mladá tvorba (tu mu vyšla prvá poviedka Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou) a Slovenské pohľady. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je brilantný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti, ako aj neprehliadnuteľná pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a jej príbuzných veciach – žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch –, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života či viere v Boha.

Dôležitou súčasťou spisovateľovej osobnosti bolo písanie denníkov. Mnohé z nich autor zničil, časť (neúplnú) z nich vydal autorov zať, prekladateľ Oto Havrila vo vydavateľstve Tatran. Aj keď bol Sloboda predovšetkým prozaik, predovšetkým po páde komunistického režimu v roku 1989 sa prejavil ako talentovaný dramatik a jeho dve diela sa rýchlo stali stálicami v repertoári Divadla ASTORKA Korzo ’90. V roku 2001 vyšla jeho biografia od Zory Pruškovej pod názvom Rudolf Sloboda, v roku 2011 vyšla monografia o prozaickom diele Rudolfa Slobodu Medzi poviedkou a románom od Gabriely Mihalkovej.

Na motívy Slobodových diel vzniklo niekoľko adaptovaných scenárov: v roku 1971 napísal Albert Marenčin nerealizovaný filmový scenár Orestea na motívy rovnomennej poviedky; v roku 2003 napísala Zita Furková filmový scenár Jesenná (zato) silná láska na motívy rovnomennej poviedky; v roku 2014 vytvoril Ondrej Šulaj divadelný scenár Gazdova krv, ktorý vychádza z románov Krv, Jeseň a iných.

Literárne diela Rudolfa Slobodu boli preložené do viacerých cudzích jazykov (angličtina, bulharčina, čeština, holandčina, chorvátčina, macedónčina, maďarčina, nemčina, poľština, rumunčina, ruština, slovinčina, srbčina, španielčina).

Hrané:

• Hra na telo (réžia: Ján Zeman, Česko-Slovensko, 1979), postava: doktor Včela
• Citová výchova jednej Dáše (réžia: Ján Zeman, Česko-Slovensko, 1980), postava: gynekológ
• Všetko, čo mám rád (réžia: Martin Šulík, Česko-Slovensko, 1992), postava: spisovateľ
• Albert, Albert (réžia: Jaroslav Rihák, Slovensko, 1994), postava: Ján Lajčiak

Dokumentárne:

• Diagnóza maliar (réžia: Peter Záchenský, Česko-Slovensko, 1980), postava: vlastná
• Sen – jama vo mne (réžia: Ján Fajnor, Česko-Slovensko, 1987), postava: vlastná
• Áno-ume-nie. Armagedon nielen na Grbe (réžia: Ján Fajnor, Slovensko, 1994), postava: vlastná, Rudi, Jozef, Vincent
• Poštár nehy – portrét Juraja Nvotu (réžia: Jaroslav Rihák, Slovensko, 1995), postava: vlastná
• Času je málo a voda stúpa (réžia: Dežo Ursiny / Ivan Brachtl, Slovensko, 1997), postava: vlastná

• 1. januára 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy (in memoriam).[1]

• Dagmar Inštitorisová: Iný dramatik Rudolf Sloboda. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum v spolupráci s V//art, o.z. Bratislava. 112 s. ISBN 978-86-7103-549-1.

1. KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Sloboda

• Rudolf Sloboda na stránke Litcentrum.sk
• Rudolf Sloboda na stránke CSFD.cz