Chlorid kademnatý

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H301, H330, H340, H350, H360FD, H372, H410
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P201, P260, P273, P284, P301+310
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Vety R	R26, R45, R46, R48/23/25, R50/53
Vety S	S45, S53, S60, S61
	NFPA 704
	1 3 0

	Chlorid kademnatý
	Chlorid kademnatý
	Chlorid kademnatý
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	CdCl2; CdCl2 • 5½ H2O
Vzhľad	biely prášok alebo kryštáliky
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	183,3 u (bezvodný); 288,6 u (hemipentahydrát)
Molárna hmotnosť	183,32 g/mol (bezvodný); 228,35 g/mol (hemipentahydrát)
Teplota topenia	568 °C
Teplota varu	964 °C
Hustota	4,048 g/cm³; 3,327 g/cm³ (hemipentahydrát)
Rozpustnosť	vo vode:; Bezvodný; 89,8 g/100 ml (0 °C); 101,2 g/100 ml (10 °C); 114,1 g/100 ml (20 °C); 120,7 g/100 ml (25 °C); 128,3 g/100 ml (30 °C); 134,7 g/100 ml (40 °C); 136,4 g/100 ml (60 °C); 140,4 g/100 ml (80 °C); 146,9 g/100 ml (100 °C); 264,0 g/100 ml (200 °C); Hemipentahydrát; 168,40 g/100 ml (0 °C); 170,20 g/100 ml (20 °C); 178,60 g/100 ml (60 °C); 188,68 g/100 ml (100 °C); v polárnych rozpúšťadlách:; Metanol; 1,70 g/100 ml (15 °C); Etanol; 1,52 g/100 ml (15 °C)
	Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	173,2 J/g
Entropia varu	659,5 J/g
Entropia rozpúšťania	-102 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−390,8 kJ/mol (bezvodný); −1 130 kJ/mol (18 °C, hemipentahydrát)
Štandardná entropia	115,27 J K−1 mol−1 (bezvodný); 232,8 J K−1 mol−1 (hemipentahydrát)
Štandardná Gibbsová energia	−343,2 kJ/mol (bezvodný); −944 kJ/mol (hemipentahydrát)
Merná tepelná kapacita	0,418 J K−1 g−1
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H301, H330, H340, H350, H360FD, H372, H410
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P201, P260, P273, P284, P301+310
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Vety R	R26, R45, R46, R48/23/25, R50/53
Vety S	S45, S53, S60, S61
	NFPA 704
	1 3 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	10108-64-2
Číslo UN	2570
EINECS číslo	233-296-7
Číslo RTECS	EV0175000
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Chlorid kademnatý (CdCl₂) je anorganická zlúčenina chlóru a kadmia. Za bežných podmienok ide o bielu hygroskopickú kryštalickú látku, veľmi dobre rozpustnú vo vode a mierne rozpustnú v etanole. Hoci sa považuje za iónovú zlúčeninu, jeho väzby majú výrazne kovalentný charakter. Kryštálová štruktúra chloridu kademnatého, zložená z dvojrozmerných vrstiev iónov, je referenčná pre popis iných kryštálových štruktúr. Chlorid kademnatý sa vyskytuje aj vo forme dihydrátu (CdCl₂ • 2 H₂O) a hemipentahydrátu (CdCl₂ • 5½ H₂O).[1]

Štruktúra

Chlorid kademnatý tvorí kryštály s romboedrálnou symetriou. Veľmi podobnú kryštálovú štruktúru má i jodid kademnatý. Jednotlivé vrstvy v týchto dvoch štruktúrach sú identické, ale v chloride kademnatom sú chloridové ióny rozmiestnené v tesne usporiadanej kubickej mriežke (CCP), zatiaľ čo jodid kademnatý je usporiadaný v tesnej šestorečnej mriežke (HCP).[2][3]

Chemické vlastnosti

Chlorid kademnatý sa dobre rozpúšťa vo vode a ďalších polárnych rozpúšťadlách. Vo vode je vysoká rozpustnosť daná čiastočne tvorbou komplexných iónov, napríklad [CdCl₄]^2-. Vďaka tomuto správaniu je chlorid kademnatý slabou Lewisovu kyselinou.[2]

CdCl₂ + 2 Cl^- → [CdCl₄]^2-

Pomocou veľkých katiónov možno izolovať trojuholníkový bipyramidálny ión [CdCl₅]^3-.[4]

Príprava

Bezvodý chlorid kademnatý sa môže pripraviť pôsobením bezvodého chlóru alebo chlorovodíka na zahriate kovové kadmium:

Cd + 2 HCl → CdCl₂ + H₂

Pomocou kyseliny chlorovodíkovej možno získať hydratovaný chlorid kademnatý, a to z kadmia alebo oxidu či uhličitanu kademnatého.

Použitie

Chlorid kademnatý možno využiť na prípravu sulfidu kademnatého, používaného ako kadmiová žlť, čo je ostro žltý stabilný anorganický pigment:

CdCl₂ + H₂S → CdS + 2 HCl

V laboratóriu sa bezvodý chlorid kademnatý používa na prípravu organokademnatých zlúčenín typu R₂Cd, kde R je aryl alebo primárny alkyl. Predtým sa takto syntetizovali ketóny z acylchloridov:[5]

CdCl₂ + 2 RMgX → R₂Cd + MgCl₂ + MgX₂

R₂Cd + R'COCl → R'COR + CdCl₂

Takáto regenerácia bola väčšinou vytlačená organickými zlúčeninami medi, ktoré sú oveľa menej toxické.

Chlorid kademnatý sa používa aj pri fotokopírovaní, farbení a galvanickom pokovovaní.

Toxicita

Chlorid kademnatý je veľmi toxický, karcinogénny, mutagénny a teratogénny. IARC ho radí do skupiny 1, teda „preukázaný karcinogén pre človeka“.

Podobné látky

Referencie

Lide, David R. (1998), (87 ed.), Boca Raton, FL: CRC Press, pp. 4-67; 1363, ISBN 0-8493-0594-2
Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997. ISBN 0-7506-3365-4
AF Wells, „Structural Inorganic Chemistry“, 5th ed., Oxford University Press, Oxford, UK, 1984.
D. Nicholls, Complexes and First-Row Transition Elements, Macmillan Press, London, 1973.
J. March, Advanced Organic Chemistry, 4th ed., p 723, Wiley, New York, 1992.

Literatúra

VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid kademnatý na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] Lide, David R. (1998), (87 ed.), Boca Raton, FL: CRC Press, pp. 4-67; 1363, ISBN 0-8493-0594-2

[Greenwood-2] Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997. ISBN 0-7506-3365-4

[3] AF Wells, „Structural Inorganic Chemistry“, 5th ed., Oxford University Press, Oxford, UK, 1984.

[4] D. Nicholls, Complexes and First-Row Transition Elements, Macmillan Press, London, 1973.

[5] J. March, Advanced Organic Chemistry, 4th ed., p 723, Wiley, New York, 1992.