Chlorid železnatý
Chlorid železnatý, (FeCl2) je anorganická zlúčenina železa a chlóru. V bezvodom stave ide o pevnú sivú látku. Z vodných roztokov kryštalizuje ako tetrahydrát v podobe zelených kryštálov. Existuje aj dihydrát, ale tetrahydrát je najčastejšia v laboratóriu užívaná forma chloridu železnatého.
| Chlorid železnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
_chloride.svg.png.webp) Chlorid železnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
-chloride-xtal-Cl-coordination-3D-balls.png.webp) Chlorid železnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | FeCl2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | žltozelený prášok alebo kryštály zelený prášok alebo kryštály (hydráty) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 126,7 u (bezvodný) 162,7 u (dihydrát) 198,8 u (tetrahydrát) 234,8 u (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 126,753 g/mol (bezvodný) 162,784 g/mol (dihydrát) 198,814 g/mol (tetrahydrát) 234,845 g/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 677 °C (bezvodný) 120 °C (dihydrát) 105 °C (tetrahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 1 021 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 3,162 g/cm³ (bezvodný) 2,358 g/cm³ (dihydrát) 1,96 g/cm³ (tetrahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: bezvodný 49,7 g/100 ml (0 °C) 62,3 g/100 ml (10 °C) 64,4 g/100 ml (20 °C) 73,0 g/100 ml (50 °C) 105,7 g/100 ml (100 °C) dihydrát 155,56 g/100 ml (77 °C) 160,19 g/100 ml (90 °C) 166,47 g/100 ml (100 °C) tetrahydrát 145,90 g/100 ml (13 °C) 151,94 g/100 ml (20 °C) 197,48 g/100 ml (50 °C) 222,74 g/100 ml (60 °C) 255,92 g/100 ml (70 °C) 416,3 g/100 ml (100 °C) hexahydrát 160,04 g/100 ml (0 °C) 209,85 g/100 ml (10 °C) 226,87 g/100 ml (12 °C) v polárnych rozpúšťadlách: metanol etanol acetón | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 339 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | 990 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia rozpúšťania | -628 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | -341,9 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 118,0 J K-1 mol-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | -302,4 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,604 8 J K-1 g-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7758-94-3 (bezvodný) 16399-77-2 (dihydrát) 13478-10-9 (tetrahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 231-843-4 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | NO5400000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Príprava
Laboratórne ho možno pripraviť reakciou železa s kyselinou chlorovodíkovou v inertnej atmosfére. Je možné ho tiež pripraviť redukciou zahriateho chloridu železitého vodíkom. Alternatívnou metódou prípravy chloridu železnatého je reakcia chloridu železitého s chlórbenzénom:
- 2 FeCl3 + C6H5Cl → 2 FeCl2 + C6H4Cl2 + HCl
Priemyselne sa získava spracovaním odpadov, ktoré vznikajú pri výrobe ocele pôsobením chlorovodíka.
Reaktivita
Chlorid železnatý je pomerne reaktívny, čomu nasvedčuje aj fakt, že sa pomerne ľahko oxiduje už státím na vzduchu na červenohnedý chlorid železitý. Je schopný reagovať s veľkým počtom ligandov za tvorby komplexných zlúčenín. Reaguje s chloridmi alkalických kovov za vzniku tetrachlórželeznatanov: M2[FeCl4].FeCl2.
Využitie
Hoci je chlorid železnatý relatívne dostupnou zlúčeninou, je jeho využitie pomerne obmedzené. Spôsobené je to hlavne jeho nestálosťou na vzduchu. Z toho dôvodu sa častejšie využíva síran železnatý, ktorý je na vzduchu stabilnejší. Najčastejšie sa chlorid železnatý využíva v laboratóriu pri príprave komplexných zlúčenín železa. Ďalej je využívaný v organickej syntéze ako redukčné činidlo. Priemyselne sa využíva pri čistení odpadových vôd, kde slúži najmä na odstraňovanie toxických chrómanov.
Podobné látky
- Bromid železnatý
- Fluorid železnatý
- Jodid železnatý
- Chlorid kobaltnatý
- Chlorid mangánatý
- Chlorid meďnatý
Literatúra
- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
- J. Kameníček, Z. Šindelář, R. Pastorek, F. Kašpárek: Anorganická chemie, Nakladatelství UPOL, 2006
- F. A. Cotton, G. Wilkinson: Anorganická chemie, Academia Praha, 1973
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid železnatý na českej Wikipédii.