Chlorid bárnatý
Chlorid bárnatý (BaCl2) je iónová anorganická zlúčenina chlóru a bária. Je to jedna z najdôležitejších rozpustných solí bária. Podobne ako iné takéto soli je toxický. Sfarbuje plameň do žltozelena. Vykazuje hygroskopické vlastnosti.
| Chlorid bárnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Chlorid bárnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Chlorid bárnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | BaCl2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | biely prášok alebo kryštáliky | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 208,2 u (bezvodný) 226,2 u (monohydrát) 244,3 u (dihydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 208,23 g/mol (bezvodný) 226,23 g/mol (monohydrát) 244,27 g/mol (dihydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 963 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 1 560 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 3,917 g/cm³ (α) 3,856 g/cm³ (β) 3,106 g/cm³ (dihydrát) 1,279 3 g/cm³ (30% roztok dihydrátu) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 31,6 g/100 ml (0 °C) 33,7 g/100 ml (10 °C) 36,2 g/100 ml (20 °C) 37,4 g/100 ml (25 °C) 38,7 g/100 ml (30 °C) 41,2 g/100 ml (40 °C) 43,7 g/100 ml (50 °C) 46,4 g/100 ml (60 °C) 52,2 g/100 ml (80 °C) 58,2 g/100 ml (100 °C) dihydrát 30,62 g/100 ml (0 °C) 44,68 g/100 ml (20 °C) 59,01 g/100 ml (60 °C) 67,44 g/100 ml (80 °C) 76,81 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: metanol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 110,3 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | 1 159 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia rozpúšťania | -49,0 J/g (18 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | −860,6 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 126 J K−1 mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | −808,9 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,361 6 J K−1 g−1 (bezvodný) 0,468 6 J K−1 g−1 (dihydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 10361-37-2 (bezvodný) 10326-27-9 (dihydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 1564 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 233-788-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | CQ8750000 (bezvodný) CQ8751000 (dihydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štruktúra a vlastnosti
Chlorid bárnatý tvorí kryštály fluoritového charakteru, tak charakteru chloridu olovnatého. V oboch prípadoch ide o prejav preferencie veľkého iónu Ba2+ pre koordinačné čísla väčšie ako šesť.[1] Vo vodnom roztoku sa chlorid bárnatý chová ako obyčajná soľ, ide o elektrolyt 1:2, roztok má neutrálne pH.
Chlorid bárnatý reaguje so síranovým iónom za vzniku bielej zrazeniny síranu bárnatého.
- Ba2+(aq) + SO42-(aq) → BaSO4(s)
Podobne reaguje aj šťavelan (oxalát):
- Ba2+(aq) + C2O42-(aq) → BaC2O4(s)
Príprava
Chlorid bárnatý je možno pripraviť z hydroxidu alebo uhličitanu bárnatého; uhličitan sa vyskytuje v prírode ako minerál witherit. Tieto zásadité soli reagujú s kyselinou chlorovodíkovou za vzniku hydratovaného chloridu bárnatého.
Priemyselne sa vyrába dvojstupňovým procesom z barytu (síranu bárnatého):[2]
- BaSO4 + 4 C → BaS + 4 CO
Prvý krok musí prebiehať za vysokej teploty.
- BaS + CaCl2 → BaCl2 + CaS
V druhom kroku je potrebné roztaviť reaktanty. Chlorid bárnatý sa z výslednej zmesi vyplaví vodou.
Z vodných roztokov kryštalizuje chlorid bárnatý do podoby bielych kryštálov dihydrátu: BaCl2•2 H2O.
Použitie
Ako lacná, rozpustná soľ bária má chlorid bárnatý široké spektrum laboratórnych aplikácií. Bežne sa používa na testovanie na prítomnosť síranového iónu (princíp pozri vyššie). V priemysle sa využíva hlavne na čistenie soľanky a pri výrobe solí pre tepelné spracovanie, cementovanie ocelí, pri výrobe pigmentov a pre výrobu ďalších solí bária. Chlorid bárnatý je možné použiť i v zábavnej pyrotechnike pre tvorbu jasnej zelenej farby. Použiteľnosť je však limitovaná toxicitou chloridu bárnatého.
Bezpečnosť
Chlorid bárnatý, rovnako ako ďalšie vo vode rozpustné soli bária, je veľmi toxický. Potenciálnymi protijedmi sú síran sodný a horečnatý, pretože môžu previesť chlorid na nerozpustný (a teda netoxický) síran bárnatý.
Podobné látky
- Fluorid bárnatý
- Bromid bárnatý
- Jodid bárnatý
- Chlorid berýlnatý
- Chlorid horečnatý
- Chlorid vápenatý
- Chlorid stroncnatý
- Chlorid rádnatý
- Chlorid olovnatý
Referencie
- Wells, A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry, Oxford: Clarendon Press. ISBN 0-19-855370-6
- H. Nechamkin, The Chemistry of the Element, McGraw-Hill, New York, 1968
Literatúra
- VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)
- Greenwood, Norman Neil; Earnshaw, Alan (1997). Chemistry of the Elements, 2nd ed., Oxford : Butterworth-Heinemann. ISBN 0-7506-3365-4.
- Handbook of Chemistry and Physics, 71st edition, CRC Press, Ann Arbor, Michigan, 1990.
- The Merck Index, 7th edition, Merck & Co., Rahway, New Jersey, 1960.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid barnatý na českej Wikipédii.