Chlorid bárnatý

Chlorid bárnatý (BaCl2) je iónová anorganická zlúčenina chlóru a bária. Je to jedna z najdôležitejších rozpustných solí bária. Podobne ako iné takéto soli je toxický. Sfarbuje plameň do žltozelena. Vykazuje hygroskopické vlastnosti.

Chlorid bárnatý
Chlorid bárnatý
Chlorid bárnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec BaCl2
Vzhľad biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 208,2 u (bezvodný)
226,2 u (monohydrát)
244,3 u (dihydrát)
Molárna hmotnosť 208,23 g/mol (bezvodný)
226,23 g/mol (monohydrát)
244,27 g/mol (dihydrát)
Teplota topenia 963 °C
Teplota varu 1 560 °C
Hustota 3,917 g/cm³ (α)
3,856 g/cm³ (β)
3,106 g/cm³ (dihydrát)
1,279 3 g/cm³ (30% roztok dihydrátu)
Rozpustnosť vo vode:
31,6 g/100 ml (0 °C)
33,7 g/100 ml (10 °C)
36,2 g/100 ml (20 °C)
37,4 g/100 ml (25 °C)
38,7 g/100 ml (30 °C)
41,2 g/100 ml (40 °C)
43,7 g/100 ml (50 °C)
46,4 g/100 ml (60 °C)
52,2 g/100 ml (80 °C)
58,2 g/100 ml (100 °C)
dihydrát
30,62 g/100 ml (0 °C)
44,68 g/100 ml (20 °C)
59,01 g/100 ml (60 °C)
67,44 g/100 ml (80 °C)
76,81 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
metanol
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 110,3 J/g
Entropia varu 1 159 J/g
Entropia rozpúšťania -49,0 J/g (18 °C)
Štandardná zlučovacia entalpia −860,6 kJ/mol
Štandardná entropia 126 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia −808,9 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,361 6 J K−1 g−1 (bezvodný)
0,468 6 J K−1 g−1 (dihydrát)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
Nebezpečenstvo
Vety H H301, H332
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P301+310
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Jed
(T)
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R20, R25
Vety S S1/2, S45
NFPA 704
0
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10361-37-2 (bezvodný)
10326-27-9 (dihydrát)
Číslo UN 1564
EINECS číslo 233-788-1
Číslo RTECS CQ8750000 (bezvodný)
CQ8751000 (dihydrát)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Štruktúra a vlastnosti

Chlorid bárnatý tvorí kryštály fluoritového charakteru, tak charakteru chloridu olovnatého. V oboch prípadoch ide o prejav preferencie veľkého iónu Ba2+ pre koordinačné čísla väčšie ako šesť.[1] Vo vodnom roztoku sa chlorid bárnatý chová ako obyčajná soľ, ide o elektrolyt 1:2, roztok má neutrálne pH.

Chlorid bárnatý reaguje so síranovým iónom za vzniku bielej zrazeniny síranu bárnatého.

Ba2+(aq) + SO42-(aq) → BaSO4(s)

Podobne reaguje aj šťavelan (oxalát):

Ba2+(aq) + C2O42-(aq) → BaC2O4(s)

Príprava

Chlorid bárnatý je možno pripraviť z hydroxidu alebo uhličitanu bárnatého; uhličitan sa vyskytuje v prírode ako minerál witherit. Tieto zásadité soli reagujú s kyselinou chlorovodíkovou za vzniku hydratovaného chloridu bárnatého.

Priemyselne sa vyrába dvojstupňovým procesom z barytu (síranu bárnatého):[2]

BaSO4 + 4 C → BaS + 4 CO

Prvý krok musí prebiehať za vysokej teploty.

BaS + CaCl2 → BaCl2 + CaS

V druhom kroku je potrebné roztaviť reaktanty. Chlorid bárnatý sa z výslednej zmesi vyplaví vodou.

Z vodných roztokov kryštalizuje chlorid bárnatý do podoby bielych kryštálov dihydrátu: BaCl2•2 H2O.

Použitie

Ako lacná, rozpustná soľ bária má chlorid bárnatý široké spektrum laboratórnych aplikácií. Bežne sa používa na testovanie na prítomnosť síranového iónu (princíp pozri vyššie). V priemysle sa využíva hlavne na čistenie soľanky a pri výrobe solí pre tepelné spracovanie, cementovanie ocelí, pri výrobe pigmentov a pre výrobu ďalších solí bária. Chlorid bárnatý je možné použiť i v zábavnej pyrotechnike pre tvorbu jasnej zelenej farby. Použiteľnosť je však limitovaná toxicitou chloridu bárnatého.

Bezpečnosť

Chlorid bárnatý, rovnako ako ďalšie vo vode rozpustné soli bária, je veľmi toxický. Potenciálnymi protijedmisíran sodný a horečnatý, pretože môžu previesť chlorid na nerozpustný (a teda netoxický) síran bárnatý.

Podobné látky

Referencie

  1. Wells, A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry, Oxford: Clarendon Press. ISBN 0-19-855370-6
  2. H. Nechamkin, The Chemistry of the Element, McGraw-Hill, New York, 1968

Literatúra

  • VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)
  • Greenwood, Norman Neil; Earnshaw, Alan (1997). Chemistry of the Elements, 2nd ed., Oxford : Butterworth-Heinemann. ISBN 0-7506-3365-4.
  • Handbook of Chemistry and Physics, 71st edition, CRC Press, Ann Arbor, Michigan, 1990.
  • The Merck Index, 7th edition, Merck & Co., Rahway, New Jersey, 1960.

Iný projekt

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid barnatý na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.