Galvanické pokovovanie

Galvanické pokovovanie (iné názvy: galvanostégia, elektrolytické pokovovanie, galvanizácia) je elektrolytické nanášanie vrstvy kovu na vodivý povrch. Najčastejšie sa na bežné materiály (meď, železo, hliník…) nanášajú tenké vrstvy ušľachtilých materiálov. Takto sa zvyšuje odolnosť povrchu voči korózii, tvrdosť, lesk, elektrická vodivosť,a podobne. Účel môže byť estetický alebo funkčný, prípadne oba súčasne.

Pokovanie sa vykonáva ponorením pokovovaného predmetu do elektrolytu, pričom tento slúži ako elektróda.[1] Druhou elektródou môže byť nádoba, alebo sa použije elektróda z materiálu, ktorým sa pokovuje. Po privedení elektrického prúdu na elektródy sa začne na pokovovanom predmete vylučovať ochranná vrstva nového materiálu (elektrolýza). Na rýchlosť elektrolýzy majú vplyv fyzikálne vlastnosti elektrolytu, prípadné jeho premiešavanie a použité katalyzátory.

Výhodou tohto spôsobu pokovovania je, že predmet nie je tepelne namáhaný a je možné nanášať aj vrstvy inak ťažko spracovateľných kovov. Veľmi jednoducho je možné vymedziť pokovovaný povrch, napr. prekrytím, alebo farbením (maskovaním) miest, ktoré pokovené byť nemajú. Naopak, galvanicky je možné pokovovať nevodivé materiály, ak sa na ne nanesie vodivá vrstva, najčastejšie grafitový prach. Na upravený model je možné naniesť až niekoľko milimetrovú vrstvu kovu. Takto je možné pokoviť aj vytaviteľné jadro napr. z vosku a vyrobiť inak ťažko dosiahnuteľný tenkostenný predmet. Najväčšou nevýhodou je, že sa často pracuje s nebezpečnými a jedovatými látkami. Galvanickým pokovovaním sa obťažne pokovujú vnútorné dutiny a kúty.

Najčastejšie galvanické pokovovanie:

• Cínovanie
• Chrómovanie
• Kadmiovanie
• Kobaltovanie
• Niklovanie
• Medenie
• Mosadzenie
• Striebrenie
• Zinkovanie
• Zlatenie