Kryštál

Kryštál alebo kryštálový jedinec je fyzikálne a chemicky rovnorodé pevné teleso s pravidelnou (trojrozmernou) štruktúrou atómov, molekúl a iónov. Ide o konečné trojrozmerné teleso s teoreticky nekonečne veľkou kryštálovou štruktúrou.[1] Kryštalická látka je vlastne to isté ako kryštál, ale môže sa skladať aj z viacerých kryštálov.

O iných významoch výrazu Kryštál pozri Kryštál (rozlišovacia stránka).
Kryštál kremeňa

Kryštál vzniká, čiže rastie, kryštalizáciou (prikladaním atómov, molekúl, iónov z presýtených pár a roztokov alebo z podchladených tavenín). Za vhodných podmienok pri kryštalizácii je vonkajší tvar kryštálu pravidelne ohraničený plochami a hranami, vtedy hovoríme o kryštáli v užšom zmysle alebo kryštálovom tvare. Dokonale vyvinutý kryštál je teda mnohosten ohraničený plochami, hranami a vrcholmi. Tzv. Eulerova rovnica k tomu hovorí, že počet plôch + počet vrcholov = počet hrán + 2.

Povrch kryštálu môže byť hladký, ryhovaný, bodkovaný, schodíkovitý alebo zaokrúhlený.Stupňovitým striedaním plôch rozličných polôh, napr. u kremeňa, vzniká tzv. kombinované ryhovanie.

Kryštály meriame tzv. goniometrami.

Delenie

Podľa plôch:

  • idiomorfný kryštál – je kryštál obmedzený súborom kryštálových plôch[1], ktorých poloha je v zákonitej zhode s kryštálovou štruktúrou látky. Iba pri týchto kryštáloch sa plne prejavujú ich tvarové vlastnosti.
  • hypidiomorfný kryštál – je kryštál čiastočne obmedzený súborom kryštálových plôch[1]
  • alotriomorfný kryštál – je kryštál bez akýchkoľvek kryštálových plôch[1]

Podľa druhu kryštálovej väzby rozlišujeme:

  • molekulárne kryštály (tvorené jedným druhom stabilných molekúl alebo neutrálnymi atómami viazanými slabými van der Waalsovými silami)
  • kovalentné kryštály alebo valenčné kryštály (tvorené neutrálnymi atómami prvkov viazanými k sebe kovalentnými väzbami)
  • iónové kryštály (tvorené prienikom kryštálovej mriežky z pozitívnych iónov a mriežky z negatívnych iónov viazaných k sebe Coulombovými silami)
  • kovové kryštály (v nich sú atómy kovov viazané kovovou kryštálovou väzbou)

Kryštálové jedince sa rozdeľujú na[1]:

Podľa usporiadania[1]:

  • neusporiadaný kryštál – existujú v ňom závažné odchýlky od trojrozmerne periodického usporiadania stavebných častíc
  • usporiadaný kryštál – opak neuspriadaného kryštálu (napr. reálny kryštál)

Referencie

  1. ČERVEŇ, Ivan; DOBROČKA, Edmund; FEJDI, Pavel. Súpis základných termínov z kryštalografie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2013, roč. 47, čís. 2, s. 73. Dostupné online [cit. 2017-10-13]. ISSN 0023-5202.

Pozri aj

Chemický portál
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.