Chlorid horečnatý
Chlorid horečnatý (MgCl2) je biela, hygroskopická látka, ktorá tvorí niekoľko hydrátov so všeobecným vzorcom MgCl2•x(H2O). Táto zlúčenina je typický iónový halogenid, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového horčíka.
Chlorid horečnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | MgCl2 MgCl2 • 6 H2O | ||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | biele kryštáliky alebo prášok | ||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 95,2 u (bezvodý) 203,3 u (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 95,211 g/mol (bezvodý) 203,303 g/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 708 °C (bezvodý) 117,2 °C (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 1 412 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 2,325 g/cm³ (25 °C) 2,316 g/cm³ (30 °C) 1,569 g/cm³ (17 °C, hexahydrát) 1,276 g/cm³ (20 °C, 30% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: Bezvodý 52,9 g/100 ml (0 °C) 53,8 g/100 ml (10 °C) 54,8 g/100 ml (20 °C) 55,5 g/100 ml (25 °C) 56 g/100 ml (30 °C) 58 g/100 ml (40 °C) 61,3 g/100 ml (60 °C) 65,8 g/100 ml (80 °C) 73 g/100 ml (100 °C) Hexahydrát 282,43 g/100 ml (0 °C) 304,35 g/100 ml (20 °C) 403,72 g/100 ml (60 °C) 578,29 g/100 ml (80 °C) 895,56 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: Metanol 15,5 g/100 ml (0 °C) 16 g/100 ml (20 °C) 17,8 g/100 ml (40 °C) 20,4 g/100 ml (60 °C) 16 g/100 ml (20 °C, hexahydrát) Etanol 3,6 g/100 ml (0 °C) 5,6 g/100 ml (20 °C) 10 g/100 ml (40 °C) 15,9 g/100 ml (60 °C) 5,6 g/100 ml (20 °C, hexahydrát) Pyridín 1,28 g/100 ml (0 °C) 1,06 g/100 ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
Entropia topenia | 417 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||
Entropia varu | 1 440 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||
Entropia rozpúšťania | -1 595 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | −641,8 kJ/mol (bezvodý) −2 499,6 kJ/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná entropia | 89,9 J K−1mol−1 (bezvodý) 366 J K−1 mol−1 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | −592,5 kJ/mol (bezvodý) −2 115,6 kJ/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Merná tepelná kapacita | 0,747 J K−1 g−1 (bezvodý) 1,549 J K−1 g−1 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 7786-30-3 (bezvodý) 7791-18-6 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 232-094-6 | ||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | OM2975000 | ||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||
Použitie
- Vodný roztok sa používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Napríklad sa používa na plnenie pneumatík, ako záťaže traktorov.
- Elektrolýzou taveniny chloridu horečnatého sa vyrába kovový horčík.
V niektorých krajinách (napríklad v Česku a Slovinsku) sa v nepatrnom rozsahu používa ako posypová soľ (resp. prímes) na zimný posyp. Je však vhodný iba pre likvidačný posyp, nie pre preventívne posyp.[1]
Výroba
Chlorid horečnatý je možné vyrobiť napríklad neutralizáciou hydroxidu horečnatého kyselinou chlorovodíkovou:
- Mg(OH)2 + 2 HCl → MgCl2 + 2 H2O
ďalšou možnosťou prípravy je spaľovanie kovového horčíka v elementárnym chlóru:
- Mg + Cl2 → MgCl2
Podobné látky
- Bromid horečnatý
- Fluorid horečnatý
- Jodid horečnatý
- Chlorid bárnatý
- Chlorid berýlnatý
- Chlorid rádnatý
- Chlorid strontnatý
- Chlorid vápenatý
Referencie
- Karel Melcher: Posypové materiály pre zimnú údržbu komunikácií v ČR a v krajinách EÚ, Ekolist.cz, 3. 12. 2001
Literatúra
- Dr. Heinrich Remy, Anorganická chémia 1. diel, 1. vydania 1961
- GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemie prvků. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. 2 zv. ISBN 80-85427-38-9. (po česky)
- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid hořečnatý na českej Wikipédii.