Bihar (župa)

Bihar[1] (iné názvy: Biharská župa, Bihárska župa, Bihorská župa; rum. Județul Bihor, maď. Bihar megye), je župa v severozápadnom Rumunsku v regiónoch Krišana a Transilvánii. Jej hlavné mesto je Oradea a skratka BH.

Bihar
(rum. Județul Bihor, maď. Bihar megye)
župa
Oradea (Veľký Varadín)
Erb župy
Štát Rumunsko
Poloha región Krišana
 - výška 418 m n. m.
 - súradnice 47°3′5″S 21°56′25″V
Sídlo župy Oradea
Rozloha 7 544 km²
Obyvateľstvo 575 398 (2011)
Hustota 76,27 obyv./km²
Župan Pásztor Sándor (UDMR)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha centra župy v Rumunsku
Poloha centra župy v Rumunsku
Poloha župy v Rumunsku
Poloha župy v Rumunsku
Wikimedia Commons: Bihor County
Webová stránka:
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Hospodárstvo

Patrí medzi najbohatšie rumunské župy. Vďaka prílevu investícií z Maďarska a iných krajín západnej Európy je miestne HDP nad rumunským priemerom. Nezamestnanosť je jednociferná. Hlavné priemyselné odvetvia sú textil, potravinárstvo a strojárstvo. Ťaží sa čierne uhlie a v menšom množstve aj ropa.

Demografia
Etnická mapa Bihárskej župy

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002, v Bihárskej župe žilo 600 223 obyvateľov a hustota obyvateľstva bola 79,56 obyvateľa na km2, čo je pod rumunským priemerom (93 obyv/km2). V župe žilo 291 613 mužov a 308 610 žien. V roku 2011 žilo v župe 549 752 obyvateľov, čo je oproti roku 2002 pokles. Región je z etnického hľadiska veľmi pestrý. Väčšinu obyvateľstva (67,40 %) tvoria Rumuni, no veľmi signifikantná je maďarská menšina (25,91 %), nakoľko ide o pohraničný región. V regióne žije aj množstvo Rómov (5,00 %) a najväčšia menšina rumunských Slovákov. Táto oblasť slovenského osídlenia sa nazýva biharsko-salašská.[1][2] Najvýznamnejšie slovenské sídla sú[3]:

A rozptýlene žijú v mnohých iných obciach a mestách. Slováci sem prišli v 18. storočí z rôznych regiónov Slovenska, prevažne Orava, Kysuce, Zemplín, Šariš a Gemer. Viaceré obce a mestá získali slovenskú menšinu ako dôsledok vnútornej kolonizácie začiatkom 20. storočia, kedy sa Slováci z chudobných horských obcí sťahovali do dolín za prácou[2]. Naopak po roku 1946 začínajú na zákalde vládneho uznesenia z 28. mája rumunskí Slováci a Česi dostávať ponuku na reemigráciu do Československa, čo spôsobí úbytok o približne 14 000 osôb[2][4]. Malú etnickú menšinu v župe tvoria aj Nemci (0,19 %).

Národnostné zloženie (2002)
Rumuni
  
 404537
Maďari
  
 155554
Rómovia
  
 30237
Slováci
  
 7361
Nemci
  
 1137
Ostatné
  
 676
z celkového počtu 600 223 obyvateľov
Náboženské vyznanie (2002)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
 357996
Reformovaná kresťanská cirkev
  
 107817
Rímskokatolícka cirkev
  
 55556
Letničné hnutie
  
 34460
Babtistická cirkev
  
 22366
Grékokatolícka cirkev
  
 14086
Bez vyznania
  
 1155
Ostatné
  
 2243
z celkového počtu 600 223 obyvateľov

Mestá

Obce
  • Căpâlna
  • Cărpinet
  • Cefa
  • Ceica
  • Cetariu
  • Cherechiu
  • Chișlaz
  • Ciuhoi
  • Ciumeghiu
  • Câmpani
  • Cociuba Mare
  • Copăcel
  • Criștioru de Jos
  • Curățele
  • Curtuiușeni
  • Derna
  • Diosig
  • Dobrești
  • Drăgănești
  • Drăgești
  • Finiș
  • Gepiu
  • Girișu de Criș
  • Hidișelu de Sus
  • Holod
  • Husasău de Tinca
  • Ineu
  • Lazuri de Beiuș
  • Lăzăreni
  • Lugașu de Jos
  • Lunca
  • Mădăras
  • Măgești
  • Nojorid
  • Olcea
  • Oșorhei
  • Paleu
  • Pietroasa
  • Pocola
  • Pomezeu
  • Popești
  • Răbăgani
  • Remetea
  • Rieni
  • Roșia
  • Roșiori
  • Săcădat
  • Sălacea
  • Sălard
  • Sâmbăta
  • Sânmartin
  • Sânnicolau Român
  • Sântandrei
  • Sârbi
  • Spinuș
  • Suplacu de Barcău
  • Șimian
  • Șinteu
  • Șoimi
  • Șuncuiuș
  • Tarcea
  • Tămășeu
  • Tărcaia
  • Tăuteu
  • Tileagd
  • Tinca
  • Tulca
  • Țețchea
  • Uileacu de Beiuș
  • Vadu Crișului
  • Viișoara
  • Vârciorog

Referencie
  1. Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  2. O oblasti na portáli slovacivrumunsku.sk dostupné online
  3. Kokaisl P a kol. PO STOPÁCH SLOVÁKŮ VE VÝCHODNÍ EVROPĚ Praha, Nostalgie 2014. dostupné online
  4. Richtáriková, Tereza: Reemigrácia a osídlenie prvého reemigračného transportu Slovákov z Rumunska do Československa po druhej svetovej vojne, MU, Brno, 2019.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Județul Bihor na rumunskej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.