Bílá skála (Libeň)

Prírodná pamiatka Bílá skála je chránené územie, ktoré sa nachádza na pravom brehu rieky Vltavy v Prahe 8 – Libni. Oblasť je približne vymedzená ulicami Povltavská, Na Truhlářce a nemocnicou Bulovka. Zahŕňa dva skalnaté ostrohy (Bílá skála a Koráb). K vyhláseniu prírodnej pamiatky došlo na základe vyhlášky Národného výboru hlavného mesta Prahy číslo 5/1988 zo začiatku júla roku 1988. Dôvodom vyhlásenia bola nutnosť ochrany významného krajinného prvku v skalnatom údolí rieky Vltavy, v ktorom sa vyskytujú významné druhy organizmov.[2] Pomenovanie oblasti dal román Lovci mamutů, ktorého autorom je český pedagóg a spisovateľ Eduard Štorch.[3]

Bílá skála
prírodná pamiatka
Holešovický železničný most s nadväzujúcim tunelom pod Bílou skalou, dlhým 331 m. Pohľad od západu z mosta Barikádnikov
Štát Česko
Región Praha
Hlavné mesto Česka Praha
Mestská časť Libeň, Praha 8
Nadmorská výška 184 – 258 m n. m.
Rozloha 7,65 ha
Vznik 1. september 1988[1]
 - Vyhlásil Národný výbor hl. m. Prahy
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 1110
Wikimedia Commons: Bílá skála (Praha)
Webová stránka: BioLib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Bílá skála
vrch
Pohľad na Bílou skálu z ulice V Holešovičkách
Mestská časť Prahy Libeň
Pohorie Pražská plošina
Nadmorská výška 258 m n. m.
Súradnice 50°06′53″S 14°27′18″V
Geologické zloženie bridlice, kremence,
pieskovce a ílovce
Perióda ordovik
Poloha v rámci Prahy
Poloha v rámci Prahy
Wikimedia Commons: Bílá skála (Praha)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Na území sa vyskytujú čierne bridlice, kremence, pieskovce a ílovce. Kremence sa tu dokonca ťažili do začiatku 20. storočia a využívali sa pri stavbách ciest. Ílovce sa naopak využívali v tehlárstve. Ku osobitne chráneným druhom, vyskytujúcim sa v prírodnej pamiatke, patrí jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), zlatovlások obyčajný (Aster linosyris), jarabina (Sorbus quernea), ďalej vidlochvost feniklový (Papilio machaon), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), slepúch lámavý (Anguis fragilis) a dážďovník obyčajný (Apus apus).

Hoci sú po južnej strane prírodnej pamiatky vedené cyklotrasy, je oblasť predovšetkým vplyvom zarastenia vegetáciou ťažko prístupná a turistami zanedbávaná. Navyše územie nie je ani označené pruhovým značením či ceduľami so štátnym znakom a ani tu nie sú osadené žiadne informačné tabule.

Lokalita
Zárez železničnej trate Holešovickej preložky

Chránené územie sa nachádza v severných partiách Prahy, hlavného mesta Česka, na rozmedzí mestských obvodov Praha 7 a 8, v katastrálnom území Libeň. Rozkladá sa na ploche 7,65 hektára a jeho nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí od 184 do 258 m n. m. Územie je z južnej strany vymedzené Povltavskou ulicou vedúcou po pravom brehu rieky Vltavy, na východe záhradkárskou kolóniou Koráb a zo severnej strany je prírodná pamiatka ohraničená cintorínom na vrchole Koráb, areálom nemocnice na Bulovke a zarasteným čerešňovým sadom na južnej strane ulice Na Truhlářce. Západný okraj chráneného územia je približne určený budovami Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity a gymnázia Bernarda Bolzana v pražskej Troji.[3]

Na ploche prírodnej pamiatky sa nachádzajú dva k juhu orientované ostrohy – na západnej strane Bílá skála a Koráb na východnej strane. Medzi nimi je vedená ulica Bulovka, ktorá ich tak oddeľuje. V strednej časti chráneného územia sa nachádza stenový lom zasypaný sutinou.[3]

Názov prírodnej pamiatky – Bílá skála – je inšpirovaný historickým románom Lovci mamutů od Eduarda Štorcha.[3][p 1] V piatom, záverečnom diele je popisovaná Bílá skála ako miesto, kde sa nachádzal tábor Mamutíkovy lovecké tlupy. Bol to ostroh na Libeňskom brehu rieky Vltavy, oblasť približne ohraničená dnešnými ulicami Povltavská, Na Truhlářce a Bulovka. Odtiaľ sa následne Mamutík so svojím priateľom Kopčemom na loďke vypravili k Šáreckej tlupe do Podbaby, aby im ukradli oheň.[4]

Podľa psychotronika[6] Pavla Kozáka sa na území prírodnej pamiatky nachádza priesečník výrazných energeticky silových priamok. Je umiestnený v kríku majúcum tri kmienky, ktorý rastie na západnej strane chráneného územia, pri ceste vedúcej po hrane Bílé skály. Priamo v kríkoch by mal byť stred pozitívneho energetického víru, tzv. vortexu.[p 2] Jeho priemer podľa Kozáka dosahuje asi štyri metre, čím sa radí medzi menšie javy tohto druhu. Miesto bolo podľa Kozákovho tvrdenia v praveku pravdepodobne využívané ako svätyňa. Súčasne tiež autor uvádza, že z Bílé skály vychádzajú energetické línie napríklad na Blaník, na miličínsku kaplnku a pravdepodobne aj do Starej Kouřimi.[8] Stromy na hornej hrane Bílé skály využíva pri svojich akciách, ktoré tu organizuje, salón Hell.cz. Počas nich záujemcom prepichne kožu hákmi, ku ktorým pripevní lano. Pomocou kladky prehodenej cez niektorý z miestnych stromov vytiahne týchto ľudí na lane do voľného priestoru a nechá ich takto po dobu niekoľkých minút zavesených.[9]

História
Náletové dreviny rastúce v prírodnej pamiatke

Podľa Müllerovej mapy Čiech pochádzajúcej z roku 1720, sa v oblasti prírodnej pamiatky vyskytovali vinice. Podľa máp Druhého vojenského mapovania, ktoré bolo uskutočňované počas prvej polovice 19. storočia, sa vínna réva pestovala už len na svahoch Korábu. Poloha územia však dáva predpokladať, že aspoň časť územia bola využívaná aj ako pasienok.[3] V 19. storočií sídlili v oblasti Manín delostrelci[10] a Bílá skála im slúžila ako cieľ pre ich cvičné streľby.[3][11] Na južnej strane sa rozkladal stenový lom, v ktorom na začiatku 20. storočia (približne roku 1909) došlo k ukončeniu ťažby.[p 3] Jeho kameň sa využíval pri úpravách ciest.[12]

Oblasť bola často podrobovaná geologickým výskumom. Spomínaná je už v rukopisných poznámkach Joachima Barranda a zachytená je tiež na geologickej mape Jana Krejčího a Rudolfa Helmhackera z roku 1885. Ďalšie paleontologické prieskumy prebiehali v druhej polovici 20. storočia.[3] K vyhláseniu prírodnej pamiatky došlo na základe vyhlášky číslo 5/1988 zo 4. júla 1988 vydanej národným výborom hlavného mesta Prahy. Novelizáciu tejto vyhlášky vykonalo nariadenie číslo 4/2006 z 21. marca 2006 s účinnosťou od 1. mája 2006.[13] V roku 2008 bol spracovaný plán starostlivosti o Prírodnú pamiatku Bílá skála na obdobie 2010-2024.[14]

Počas šesťdesiatych rokov 20. storočia pri výstavbe elektrifikovanej dvojkoľajnej železničnej trate číslo 091 spájajúcej Prahu s Děčínom došlo pod Korábom k vyhĺbeniu zárezu, ktorý však nie je súčasťou chráneného územia.[3] Naň nadväzuje železničný tunel vedený pod Bílou skálou.[15] Jeden z variantov výstavby cestného Mestského okruhu navyše uvažuje o jednosmernom 1 350 m dlhom cestnom tuneli, ktorý by bol pod Bílou skálou prerazený.[16]

Prírodné pomery

Geológia
Bridlica na Bílej skále

Na prírodnej pamiatke sa vyskytujú čierne bridlice, kremence, pieskovce a ílovce. Pamiatku možno rozdeliť do dvoch útvarov. Jedením z nich je skalný ostroh Bílá skála, teda hlavná časť pamiatky, kde sa v strednej časti navyše nachádza bývalý stenový lom. Päta ostrohu a strmšie pasáže sú zarastené náletovými drevinami. Druhú časť tvorí skalný ostroh Koráb so zárezom železničnej trate, nachádzajúci sa vo východných partiách prírodnej pamiatky. Terén je v týchto miestach značne zarastený vegetáciou a horniny nie sú obnažené.[17]

Na lokalite sa vyskytujú ordovické sedimenty, tzv. řevnického kremenca. V opustenom lome sú strmo uklonené lavice belavých a žltkastých kremencov a kremenných pieskovcov o mocnosti až dva metre. Vedľa rúrok, ktoré ukazujú na plytkovodné spoločenstvo červov vŕtajúcich v jemnom piesku, čo sú veľmi hojné bioglyfy, a ďalej tiež stopy po činnosti zatiaľ bližšie neurčeného organizmu, ktorý je označovaný ako Pragichnus fascis. Na nerovných vrstevných plochách týchto sedimentov sa hojne vyskytujú stopy po lezení morských živočíchov, aj ďalšie sedimentárne textúry. Z ordovických hornín sa lámali hlavne tvrdé kremence, ktoré sa využívali na dlažbu, štrk a na stavebné účely. Kremencami je dodnes vydláždená historická komunikácia prechádzajúca Trojou, Libňou a Kobylisami – ulica Na Dlážděnce. Ílovito zvetrané prvohorné bridlice a prachovkce, ktoré sa využívali na výrobu tehál, sa ťažili na hrebeni južne od usadlosti Truhlářka. Veľké zásoby viatych hlín vhodných na výrobu tehliarskeho tovaru podnietilo v Libni vznik celkom piatich tehelní.[11]

Hydrológia a podnebie

Po južnom okraji chráneného územia preteká rieka Vltava. Výška jej hladiny v mieste priemerne dosahuje 148 cm a priemerný ročný prietok sa pohybuje na hodnote 151 m³ za sekundu.[18] Juhovýchodne od prírodnej pamiatky je jej sútok s Rokytkou. Táto rieka teda celú lokalitu prírodnej pamiatky odvodňuje.

Z klimatického hľadiska patrí Bílá skála podľa Quittovej kategorizácie do teplej oblasti T2.[3] V nej sa počas roka vyskytuje 160 až 170 dní s teplotou minimálne 10 °C. Počas januára dosahuje priemerná teplota −2 až −3 °C, v apríli sa teplota pohybuje v rozmedzí od 8 do 9 °C, v lete počas júla kolíše medzi 18 a 19 °C a v októbri sa pohybuje okolo 7 až 9 °C. Vo vegetačnom období dosahuje zrážkový úhrn 350 – 400 mm na meter štvorcový, v zimnom období sa naopak pohybuje od 200 do 300 milimetrov. Počas roka sa však vyskytuje 90 až 100 dní, kedy zrážky dosahujú aspoň 1 mm na meter štvorcový. Asi 40 až 50 dní je v oblasti snehová pokrývka.[19]

Flóra

Plochu chránenej oblasti možno podľa aktuálneho plánu starostlivosti rozdeliť do troch skupín. Najväčšia časť (asi 70% výmery) zaujímajú porasty s veľkým podielom nepôvodných drevín vytvárajúce husté spojené porasty. V západných partiách tejto oblasti prevažujú kríky vtáčieho zobu (Ligustrum) a kustovnica (Lycium), naproti tomu vo východných častiach sa vyskytuje predovšetkým agát biely (Robinia pseudoacacia).[20] Zvyšnú časť plochy chráneného územia možno rozdeliť na dve približne rovnako veľké časti, každá zaberajúca okolo 15% územia.[2][20] V jednej z nich sa vyskytujú spoločenstvá acidofilných dúbrav, čo sú zvyšky ochudobnených bikových a smolničkových dúbrav vyskytujúcich sa predovšetkým na suťovisku v západnej časti prírodnej pamiatky,[20] a v druhej obsahujúcej skalné odkryvy, lom a zárez železničnej trate, kde sa vyskytujú prevažne nezarastené skalné steny a na niektorých miestach je možné nájsť aj zvyšky vegetácie kyslej skalnej stepi. V miestach s menším sklonom svahu navyše pribúda drevín, zvlášť dubov (Quercus) a briez (Betula).[2]

Vyskytuje sa tu dráč obyčajný (Berberis vulgaris), ilustračná fotografia

Na lokalite bolo popísané takmer cez 190 druhov cievnatých rastlín, z čoho sa podľa Čierneho a červeného zoznamu cievnatých rastlín Českej republiky radí jeden tunajší druh medzi kriticky ohrozený (C1), 4 druhy medzi ohrozené (C3) a 7 druhov do kategórie takmer ohrozený (C4a).[21] Pri pohľade na zastúpenie jednotlivých druhov podľa poschodí, stromové poschodie tvoria zástupcovia druhov breza previsnutá (Betula pendula), duba zimného (Quercus petraea), duba letného (Quercus robur), javora poľného (Acer campestre), slivky domácej (Prunus domestica), čerešne vtáčej (Prunus avium), hrušky planej (Pyrus pyraster), agáta bieleho (Robinia pseudoacia) alebo jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior).[22] Zo stromov sa na území vyskytuje okrem vyššie uvedených druhov aj takmer ohrozený brest hrabolistý (Ulmus minor, C4a) a vzácne tiež kriticky ohrozená jarabina dubolistá (Sorbus quernea, C1).[21]

V rastlinnom poschodí sa vyskytujú ohrozené vika kašubská (Vicia cassubica, C3), dráč obyčajný (Berberis vulgaris), škarda smradľavá makolistá (Crepis foetida subsp. rhoeadifolia), pýr sivý (Elytrigia intermedia), kostrava valeská (Festuca valesiaca) i kostrava tuhá (F. brevipila)[23], mednička sedmohradská (Melica transsilvanica) a sezel sivý (Seseli osseum). Výnimočne sa v oblasti vyskytujú tiež skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus), jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago) alebo zlatovlások obyčajný (Aster linosyris).[20][24][25]

Fauna
Výnimočne sa na Bielej skale objaví vidlochvost feniklový (Papilio machaon), ilustračná fotografia

Bezstavovce

Na území boli spozorované chrobáky bystruška fialova (Carabus violaceus), hrobárik obyčajný (Nicrophorus vespillo), kováčik (Cidnopus pilosus), lienka sedembodková (Coccinella septempunctata), bystruška hájna (Carabus nemoralis), utekáčik obyčajný (Pterostichus melanarius), zdochlinár červenoštíty (Oiceoptoma thoracicum), chrústik letný (Amphimallon solstitiale) a zlatoň obyčajný (Cetonia aurata). Vyskytovali sa tu tiež ploštice – cifruša bezkrídla (Pyrrhocoris apterus), bzdocha červenonohá (Pentatoma rufipes) alebo bzdocha pásavá (Graphosoma italicum) – ale tiež rovnokrídlovce: kobylka bielopása (Leptophyes albovittata), kobylka hnedkastá (Pholidoptera griseoaptera), kobylka dubová (Meconema thalassinum) alebo koníček dlhotykadlový (Tetrix tenuicornis).[26]

Z motýľov sa tu objavuje srpokrídlovec dubový (Watsonalla binaria), lišajníkovec lišajníkový (Eilema complana), mora štiavová (Noctua pronuba), mora čiernosŕpková (Xestia c-nigrum), mora prvosienková (Noctua comes), siatica oziminová (Agrotis segetum), pamora trávová (Rivula sericealis), mora smlzová (Mythimna ferrago), sivkavec hlinožltý (Luperina testacea), sivkavec Nickerlov (Luperina nickerlii), mramorovka trnková (Acronicta psi), blyšťavka orechová (Amphipyra pyramidea), piadivka stoklasová (Scotopteryx chenopodiata), žltáčik ranostajový (Colias hyale), mlynárik repkový (Pieris napi), i mlynárik repový (Pieris rapae), ďalej babôčka sieťkovaná (Araschnia levana), perlovec striebristopásavý (Argynnis paphia), babôčka pŕhľavová (Aglais urticae), babôčka pávooká (Inachis io), babôčka zubatokrídla (polygonia c-album), babôčka admirálska (Vanessa atalanta), očkáň pohánkový (Coenonympha pamphilus) alebo očkáň múrový (Lasiommata megera).[27]

K blanokrídlemu hmyzu, ktorý sa na Bílej skále vyskytuje, sa radí sršeň obyčajný (Vespa crabro), osa obyčajná (Vespula vulgaris) a včela medonosná (Apis mellifera).[28] Na území žijú aj niektoré druhy teplomilného hmyzu a ulitníkov. Medzi ne patrí napríklad slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis) alebo vidličiarka (Catajapyx aquilonaris).[23]

Vtáky

Nad prírodnou pamiatkou lietajú holub hrivnák (Columba palumbus), ďateľ veľký (Dendrocopos major), žlna zelená (Picus viridis), kolibiarik čipčavý (Phylloscopus collybita), červienka obyčajná (Erithacus rubecula) a tiež belorítka obyčajná (Delichon urbica), ktorá však nad skalou iba loví, ale nehniezdi tu. Medzi ďalších zástupcov vtákov patria mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), pinka obyčajná (Fringilla coelebs), sojka obyčajná (Garrulus glandarius), straka obyčajná (Pica pica), sýkorka veľká (Parus major) a belasá (Parus caeruleus) alebo kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla). Podobne ako belorítka obyčajná tiež dážďovník obyčajný (Apus apus) iba nad územím loví, ale nehniezdi v ňom.[29] A podobne sa chová tiež žlna zelená (Picus viridis).[25] V krovinách hniezdia vrchárka modrá (Prunella modularis), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) a popolavá (Sylvia curruca) alebo kolibiarik spevavý (Phylloscopus trochilus). Počas jarných mesiacov sa objaví aj slávik modrák (Luscinia svecica).[30]

Plazy

Z plazov boli na lokalite videné jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) alebo slepúch lámavý (Anguis fragilis). Predtým sa tu vyskytovala tiež jašterica zelená (Lacerta viridis), ale tá už zrejme vymizla.[23]

Ochrana

Počas previerky územia, ku ktorej došlo v roku 1988, bolo odporúčané zachovávať pomocou asanačných zásahov prístup ku geologickým profilom a súčasne odstraňovať náletové dreviny. V tom čase však už existoval botanický prieskum spracovaný roku 1987 Jiřím Sádlom, v ktorom sa územie opisuje ako silne zarastené krovinami a agátom. Súčasne navrhuje nevyrezávať náletové dreviny.[12]

Od vyhlásenia prírodnej pamiatky v nej však neboli vykonané takmer žiadne zásahy. Postupujúca sukcesia degraduje zaujímavé stanovištia, medzi ktoré patria skalné odkryvy. Je preto v aktuálne platnom pláne starostlivosti odporúčané pristúpiť na niektorých miestach k odstráneniu náletových drevín.[31]

Turizmus

Oblasť prírodnej pamiatky nie je v teréne vymedzená pruhovým značením a nie sú ani inštalované tabule so štátnym znakom či informačné tabule.[12] Navyše vzhľadom na skutočnosť, že je územie i jeho okolie miestami pokryté ťažko priepustnými krovinami a medzi ulicou Povltavská a železničnou traťou je vedená betónová oporná stena znemožňujúca prístup týmto smerom, nie je prírodná pamiatka verejnosťou prakticky navštevovaná.[12] Výnimku tvorí horná hrana, ktorá nie je zarastená a poskytuje pohľad do údolia Vltavy, na trojsky Císařský ostrov, na Libeň, Karlín, Holešovice a ďalšie časti mesta.[32] Tesne za hranou sa nachádza niekoľko občasne využívaných ohnísk.[12] Po Povltavskej ulici je vedená cyklotrasa A2, z ktorej do ulice Bulovka odbočuje cyklistická trasa značená A27.

Výhľad na Prahu z hornej hrany Bílej skály

Referencie
  1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-11]. Dostupné online. (po česky)
  2. ČÍŽEK, Oldřich; ŠAMATA, Jan. Plán péče o přírodní památku Bílá skála na období 2010–2024. Praha : Magistrát hlavného mesta Prahy, 2009. 63 s. [Ďalej len Plán starostlivosti]. Dostupné online. S. 16.
  3. Plán starostlivosti, s. 21
  4. CZUMALO, Vladimír. Libeň Eduarda Štorcha [online]. Dobřichovice : Vladimír Czumalo, 2013-03-24, [cit. 2016-11-11]. Dostupné online.
  5. KUBCOVÁ, Šárka. Eduard Štorch jako inspirátor. Informatorium 3-8, 2006-09-15, roč. 2006, čís. 7. Dostupné online [cit. 2016-11-11]. ISSN 1210-7506.
  6. KEILOVÁ, Věra. Pyramidy a Stonehenge najdete i v české kotlině. Dobíjejí energii a léčí. Novinky.cz, 2009-10-05. Dostupné online [cit. 2016-11-11].
  7. KOZÁK, Pavel. Tajemná místa Prahy. Beroun : Nakladatelství MH, 2001. 131 s. ISBN 80-903023-1-9. Kapitola Nad ohbím řeky, s. 33.
  8. KOZÁK, Pavel. Tajemná místa Prahy. Beroun : Nakladatelství MH, 2001. 131 s. ISBN 80-903023-1-9. Kapitola Nad ohbím řeky, s. 32 – 35.
  9. Česká televize. Pološero [online]. Praha : Česká televize, 2012, [cit. 2016-11-11]. Kapitola Krása bolesti. Dostupné online.
  10. PYTLÍK, Radko. O původu sedmé čtvrti [online]. Praha : Radko Pytlík, [cit. 2013-06-11]. Dostupné online.
  11. BRONCOVÁ, Dagmar, a kol. Praha 8 křížem krážem. Praha : Milpo, 2008. 239 s. ISBN 978-80-87040-09-6. Kapitola Pozoruhodnosti neživé přírody, s. 183 – 184.
  12. Plán péče, s. 24
  13. Plán starostlivosti, s. 5
  14. Plán starostlivosti, s. 39
  15. Popis I. koridoru: Praha – Pardubice – Česká Třebová [online]. Praha : K-report, [cit. 2016-11-11]. Dostupné online.
  16. FORMÁNKOVÁ, Šárka; PACLÍKOVÁ, Adéla. Podívejte se jaké další tunely vzniknou v Praze po Blance. iDNES.cz, 2011-09-30. Dostupné online [cit. 2016-11-11].
  17. Plán starostlivosti, s. 20
  18. Evidenční list hlásného profilu číslo 214 [online]. Praha : Český hydrometeorologický ústav, 2006, [cit. 2016-11-11]. Dostupné online. (po česky)
  19. Charakteristiky klimatických oblastí ČR dle Quitta (Quitt, 1971) [online]. Hořice : Ovocnářská unie České republiky, [cit. 2016-11-11]. Dostupné online. (po česky)
  20. Plán starostlivosti, s. 17
  21. Plán starostlivosti, str. 41 až 51.
  22. Plán starostlivosti, str. 26.
  23. KUBÍKOVÁ, Jarmila; LOŽEK, Vojen; ŠPRYŇAR, Pavel, a kol. Praha. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny Českej republiky, 2005. 304 s. ISBN 80-86064-69-7. Kapitola Bílá skála, s. 95.
  24. Plán starostlivosti, s.18
  25. Plán starostlivosti, s.19
  26. Plán starostlivosti, s.52 – 53
  27. Plán starostlivosti, s.53 – 54
  28. Plán starostlivosti, s.54 – 55
  29. Plán starostlivosti, s.55 – 56
  30. Přírodní památka Bílá skála [online]. Praha : Magistrát hlavného mesta Prahy, [cit. 2016-11-11]. Dostupné online. (po česky)
  31. Plán starostlivosti, s.27
  32. DAVID, Petr. Praha – vnější části. Praha : Soukup & David, 2000. 147 s. ISBN 80-86050-51-3. Kapitola Podívaná z Bílé skály, s. 41.

Poznámky
  1. Eduard Štorch (1878 – 1956), rodák z Ostroměře, od roku 1903 pedagogicky pôsobil postupne na dvoch obecných školách v pražskej Libni a neskôr na pomocnej škole v Bubnoch. V Libni sa roku 1907 i oženil.[4] V druhej polovici 30. rokov 20. storočia mal otvorenú na Libeňskom ostrove v Prahe Detskú farmu (akúsi školu v prírode), kde sa deti mohli vzdelávať na čerstvom vzduchu.[5]
  2. Vortexy sú podľa Pavla Kozáka dynamické prejavy síl rôznych veľkostí. Impulzom pre ich vznik je pravdepodobne určité neobvyklé chovanie zemskej energie, ktorej víriaca sila vychádza z kozmu. Silné víry sa nachádzajú napríklad v okolí arizonského mesta Sedona v Spojených štátoch amerických. V Česku sa vyskytujú napríklad na vrchu Srní v Píseckých horách.[7]
  3. Kedy bola ťažba v lome začatá nie je možné z literatúry zistiť.[12]

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Literatúra
  • ROSENDORF, Pavel. Přírodní památka Bílá skála. Křivatec : Ekocentrum Křivatec, 2011. 5 s. (po česky)
  • ČÍŽEK, Oldřich; ŠAMATA, Jan. Plán péče o přírodní památku Bílá skála na období 2010–2024. Praha : Magistrát hlavního města Prahy, 2009. 63 s. Dostupné online. (po česky)
  • KUBÍKOVÁ, Jarmila; LOŽEK, Vojen; ŠPRYŇAR, Pavel, a kol. Praha. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny Českej republiky, 2005. 304 s. Kapitola Bílá skála, s. 95. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bílá skála (Libeň) na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.