Skály v zoologické zahradě

Predpokladá sa, že toto územie bolo odlesnené už pomerne dávno, na sklonku 19. storočia boli svahy zalesné agátom bielym. Tým došlo k podstatnému zmenšeniu enkláv teplomilnej vegetácie.[3]

Prírodné hodnoty tohto svahu boli od 80. rokov pomerne dobre preskúmané. Po roku 2000 sa niekoľko prác zaoberalo geológiou tohto územia, okrem iného aj v súvislosti s výstavbou tunela Blanka a v súvislosti so zámerom rekonštrukcie a sprístupnenie cesty vedúcej svahom (tzv. Zakázanky).[3]

Návrh na vyhlásenie prírodnej pamiatky v rade mesta predložil v roku 2014 radný Lukáš Manhart.[4] Dotknuté orgány štátnej správy vyslovili s predloženým zámerom súhlas, verejnosť ani pražské mestské časti nevzniesli žiadne pripomienky. Pripomienku podal iba Odbor mestského investora - OMI, ktorý vyjadril obavu o ďalšiu možnosť rozvoja ZOO, a Ministerstvo životného prostredia ČR, podľa ktorého sa návrh nedržal ním odporúčanej metodiky a obsahoval tiež niekoľko formulačných vád.[4]

Zoologická záhrada hl. m. Prahy v polovici októbra 2014 vyjadrila s návrhom súhlas. Podľa jej riaditeľa sú hranice prírodnej pamiatky vymedzené v súlade s Generelom rozvoja a výstavby a vymedzenie nebude vyžadovať žiadne finančné náklady zo strany ZOO ani stavebné úpravy existujúcich objektov dnes ani v budúcnosti. Konkrétne menoval cestu Zakázanka, cesty pod usadlosťou Černohouska, teleso lanovej dráhy, domáce terárium plazov a výbeh s oplotením u paovcí.[4]

Orientačné grafické znázornenie územia prírodnej pamiatky (červenou) a jej ochranného pásma (modrou)

Celé chránené územie leží na juhozápadne orientovanom svahu vnútri areálu zoologickej záhrady a je teda verejne prístupné s podmienkou zaplatenia vstupného do záhrady a v jej otváracej dobe. Územie vyhlásenej prírodnej pamiatky je tvorené dvoma časťami, ktoré sú prepojené užším pásmom, ktorý je vyhlásený ako ochranné pásmo prírodnej pamiatky. Východná časť leží aj pod sedačkovou lanovou dráhou. Severozápadná časť tvorí južný svah ostrohu, na ktorom stojí rozhľadňa Obora. Naprieč východnou časťou aj ochranným pásmom prechádza cesta zvaná Zakázanka. Celé územie patrí do prírodného parku Drahaň - Troja.

Obe časti aj spájajúce ochranné pásmo spadajú na parcelu 1564/1 v katastrálnom území Troja. Rozloha prírodnej pamiatky je 1,7605 ha, z toho západná časť 0,5015 ha a východnú časť 1,2590 ha, ochranné pásmo má plochu 0,3600 ha.[3] Nadmorská výška sa pohybuje okolo 180-230 m n. m.[3]

Predmetom ochrany je odkryv transgresných sedimentov ordoviku, ktoré spočívajú na zvrásnených proterozoických vrstvách v starom nárazovom brehu Vltavy. Podľa plánu starostlivosti je odkryv ordoviku zrejmý v dvoch oddelených častiach - v nižšej a strednej časti svahu (od výbehu kopytníkov až k doteraz neprístupnej ceste vedúcej stredom svahu) a medzi hornou stanicou lanovky a expozíciou papagájov.[3] Významné geologické odkryvy sa nachádzajú v miestach, ktoré boli narušené a tým odkryté pri stavbách ciest a výbehov.[3] Geomorfologicky spadajú do okrskov Turská plošina a Zdibská tabule v rámci podcelku Kladenská tabule.[3]

Údržba skál vo východnej časti prírodnej pamiatky

Vedľajším predmetom ochrany je výskyt chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov (bezstavovce, početne významný výskyt plazov, najmä jašterice zelenej) a hodnotné spoločenstvá - skalnej vegetácie s kostravou tvrdou zväzu Festucion pallentis. Plán starostlivosti uvádza ekosystém 6190 Panónske skalné trávniky (Stipo-Festucetalia pallentis), a to na ojedinelých odkryvoch skaliek, ktoré nestačili zarásť agátom, dominantným druhom týchto stepí je podľa plánu starostlivosti najčastejšie kostrava žliabkatá (Festuca rupicola). Plán starostlivosti uvádza, že areál jašterice zelenej pokračuje ďalej smerom do Podhoří.[3]

Ochranné pásmo je zriadené na zabezpečenie ochrany prírodnej pamiatky pred bližšie nešpecifikovanými rušivými vplyvmi.

Podľa plánu starostlivosti sa biologické dôvody ochrany týkajú najmä západnej časti prírodnej pamiatky a geologické dôvody najmä východnej časti. Ochranné pásmo je tvorené menej hodnotnými porastami s výsadbami nepôvodného agátu.[3]

Nariadenie podmieňuje súhlasom orgánu ochrany prírody zásahy do skalných stien a použitia biocídov mimo zásahy vykonávané v súlade s plánom starostlivosti. Opravy a údržba existujúceho oplotenia, cestné siete a telesá lanovej dráhy nevyžadujú súhlas orgánu ochrany prírody.

Plán starostlivosti si kladie za cieľ zachovanie významného geologického profilu a vytvorenie podmienok pre rozvoj prirodzených spoločenstiev rastlín a živočíchov, vrátane zachovania fragmentov stepnej vegetácie a biotopov entomofauny a zachovanie rozmanitosti druhov a ich abundancie, najmä xerotermných organizmov. Ideálne k obnove stepi s roztrúsenými drevinami by podľa plánu bolo obnovenie pastvy ovcí a kôz, možno uvažovať tiež o kosení (mozaikovým systémom kosenia) a na menších plôškach prípadne zimné vypaľovanie.[3] Druhotné zalesnenie svahov agátom bielym, ale aj napríklad borovicou čiernou je považované v súčasnosti za najväčšie ohrozenie daného územia.[3] Plán starostlivosti odporúča na všetkých plochách okrem plochy 8 každoročnú ručnú likvidáciu inváznych druhov, teda agátov, pajaseňov a dvakrát ročne chemický postrek výmladkov.[3]

Nesústavné snahy o udržanie stepných plôšok vyvíjalo záhradnícke oddelenie zoologickej záhrady približne od roku 1985. V roku 1991 bol oficiálne zahájený program návratu jašteríc zelených, zásahy k obnove skalnej stepi uskutočnila ZO ČSOP Troja v súčinnosti so záhradníckym útvarom zoologickej záhrady, ale vzhľadom na zvolenie nevhodného ročného obdobia pre aplikáciu prípravku Roundup došlo naopak k omladeniu agátového porastu a tým skôr ku zhoršeniu stavu a sklamaniu dobrovoľných brigádnikov. V súvislosti s obnovením chodníka vedúceho svahom v rokoch 2012-2013 prebehli ďalšie pokusy redukovať vegetáciu agátu opakovaným chemickým ošetrením.[3]

Plán starostlivosti konštatuje, že predĺženie cesty úbočím o nový úsek tvorí bariéru pohybu plazov, napríklad jarnému zostupu užoviek k rieke, a návštevnícka prevádzka bude rušiť plazy najmä v reprodukčnom období. Bezpečnostné pletivo na skalných odkryvoch komplikuje pohyb jašteríc a znižuje im úspešnosť lovu. Plán kladie otázku, či umiestnenie pletív neobmedziť len na skutočne rizikové miesta.[3]

Predpokladané zásahy hradené orgánom ochrany prírody na desaťročné obdobie boli vyčíslené na 110 tisíc Kč za jednorazové zásahy (30 tisíc Kč za vyznačenie chráneného územia, 60 tisíc za informačné stojany a 20 tisíc na vybudovanie liahnísk plazov) a necelé 2 milióny (440 tisíc Kč ročne) na asanáciu vegetácie (vyrezávanie agátu, kosba, pastva, vypaľovanie).[3]

1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-09]. Dostupné online. (po česky)
2. Nariadenie 17/2014 Zb. hl. m. Prahy o zriadení prírodnej pamiatky Skály v zoologické zahradě, vrátane ochranného pásma a stanovenie jej bližších ochranných podmienok, Rada hl. m. Prahy, Rada hl. m. Prahy, 21. 10. 2014 (po česky)
3. Plán starostlivosti pre prírodnú pamiatku Skály v zoologické zahradě na obdobie 2014-2023, spracoval: Salvia os - Združenie pre ochranu prírody
4. Prírodná pamiatka Skály pražskú zoo neobmedzí, Pravá Praha, 26. 11. 2014, rubrika lampárne, autor článku nie (po česky)

• Zoznam chránených území v Prahe

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skály v zoologické zahradě

• Vyhláška o zriadení prírodnej pamiatky Skály v ZOO v Prahe
• Daniel Hrčka: Prírodná pamiatka Skály v ZOO, Salvia o. s., 31. 1. 2013

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skály v zoologické zahradě (přírodní památka) na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi