Rohožník - lom v Dubči

Pôvodný názov Rohožníka bol Rohozný vrch. Skoršie pomenovanie bolo odvodené od rákosia, ktoré hojne rástlo v mokradiach skôr obklopujúcich kopec a ktorému sa vo staročeštine hovorilo rohoz. Z tohto názvu sa dá usudzovať, že oblasť bola obývaná už v dávnych dobách. V 19. a 20. storočí sa tu intenzívne ťažil kameň. Počas archeologického prieskumu, ktorý tu prebiehal v 50. rokoch 20. storočia, boli nájdené početné zvyšky keramiky vyrábané kočovníkmi. Vďaka tomu bola oblasť vyhlásená archeologickou kultúrnou pamiatkou, čo kopec zrejme zachránilo pred úplným vyťažením. Z nálezov vyplynulo, že Rohožník bol jedným z najstarších osídlených miest v okolí. Sídlisko tu vzniklo pravdepodobne už v eneolite, asi 2000 rokov pred Kr., a s prestávkami existovalo až do včasného stredoveku.[3]

Odkrytá, odlišnosť medzi ordovikom (skalecké kremence) a kriedou (perucké vrstvy).[4]

M-vrása v Rohožník

Chrbát Rohožník sa skladá z hornín Libeňského súvrstvia ordoviku. Z nich najtvrdšie sú lavice řevnických kremencov, miestami až 420 centimetrov hrubé. Z kremencových odkryvov možno vyčítať vývoj usadzovania hornín v tejto časti pražskej panvy. Na kremence nepravidelne nasadajú zlepence peruckých vrstiev a pieskovce, ktoré sú zrejme pozostatkom sladkovodných jazier, ktoré sa tu nachádzali skôr, ako ich zalialo druhohorné more. Vrstvy řevnického kremenca sú preložené tiež ílovitou bridlicou. Z tohto striedania možno odvodiť zmeny pomerov v ordovickom mori. V čase usadzovania kremencov bolo hlbšie a sedimentácia pokojnejšia. V ďalšom období došlo k horotvorným pohybom, ktorých dôsledkom bolo zvrásnenie miestnych hornín. Tieto intenzívne pohyby sú dobre viditeľné v menšom lome na výraznej vráse v tvare písmena M. Mohutná kremencová lavica vo vedľajšom lome však týmto vrásneniam odolala.

Z kameňa vyťaženého v Rohožníku sa predtým vyrábali mačacie hlavy, ktorými bola v minulosti vydláždená značná časť ulíc v Prahe. V súčasnosti ich je možné nájsť už len na niekoľkých miestach.[4][5]

Na skalných ostrohách lomov sa darí spoločenstvám okrajov skál na kyslom podklade. Na trávnatej ploche sa zachovali zvyšky teplomilného spoločenstva. Rastie tu ometlina, šalvia a kosáčik, ostrica včasná a dúška panónska. Najviac plošne rozšírené je tu spoločenstvo s dominantným a expanzívnym ovsíkom obyčajným, ktoré obsadzuje suchšie, slnečné svahy a plošinu. Rastie ale aj na dnách lomov a na vlhších a zatienených miestach. Na svahu orientovanom na juhozápad rastú spoločenstvá drolín s sklerantom trvácim a na hlbšej pôde trávniky s kostravou žliabkatou a nátržníkom strieborným. Slnečné plochy sú ohrozované náletom kríkov, predovšetkým hlohu, ruže, trnky a bazy, ktoré sa musia odstraňovať.[2][6]

V prírodnom parku bol pozorovaný výskyt radu obojživelníkov. Žije tu skokan hnedý, skokan zelený, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená a kunka červenobruchá. Územie je útočiskom živočíchov z okolitej poľnohospodársky využívanej krajiny. Z vtákov tu hniezdia hrdlička, tri druhy penice, kolibiariky, drozd, červienka, stehlík, pinka, strnádky, straka obyčajná a myšiarka ušatá. Z bezstavovcov tu nájdeme iba bežnejšie druhy suchých pastvín.[2][5]

V ochrannom pásme bol vysadený porast borovice čiernej. V oblasti lomu v Dubči sa vyskytujú náletové dreviny, ktoré sú odstraňované pri asanačných zásahoch.[2]

1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-24]. Dostupné online. (po česky)
2. http: //envis.praha-mesto.cz/rocenky/chruzemi/cr2_cztx/CHU62.htm
3. http://www.prazskestezky.cz/ Dubec / dub05.html
4. http://lokality.geology.cz/216
5. http://www.prazskestezky.cz/dubec/dub06.html
6. http://www.prazskestezky.cz/dubec/dub07.html

• Zoznam chránených území v Prahe
• Prírodný park Říčanka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rohožník - lom v Dubči

• Vyhláška ktorou sa určujú chránené prírodné výtvory v Prahe
• BioLib.cz
• PP Rohožník - lom v Dubči na webe Pražská príroda
• PP Rohožník - lom v Dubči
• Geologické lokality

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rohožník - lom v Dubči na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi