Havránka

Toto chránené územie sa nachádza na pravom brehu Vltavy v kopci na rozhraní pražskej mestskej časti Troja a sídliska Bohnice v tesnej blízkosti Botanickej záhrady Praha a neďaleko pražskej ZOO.

V oblasti Pusté vinice sa zrejme nachádzala jedna z najstarších trojskych viníc. V rámci mapovania územia Natura 2000 bolo toto územie navrhnuté k vyhláseniu za územie európskeho významu (výskyt naturových biotopov, ktorými sú suché vresoviská nížin a pahorkatín). V roku 2000 tu bola vykonaná radikálna prebierka kríkových porastov,[2] čo malo za následok návrat niektorých významných rastlín. Už v roku 2001 tu bol botanikmi zaznamenaný výskyt chráneného krivca českého (Gagea bohemica). V ďalších rokoch bol počet kríkov ďalej redukovaný.

V roku 2006 tu došlo k zásadnému negatívnemu zásahu zo strany správcu územia, Botanickej záhrady. Najatá firma, ktorá s podobne citlivými zásahmi nemala skúsenosti, tu nevhodne vykonala sanáciu eróznych rýh, a to závozom vrstvou ornice. Následkom toho vzhľadom na zloženie pôdneho horizontu tu rýchlo vzrástlo nepreberné množstvo hojných druhov burín, s ktorými pôvodná suchomilná kvetena nemala šancu prežiť. Substrát firma rozviezla po celej vinici a potom tu vykonala výsev zmesi vresoviskových rastlín neznámeho zloženia.

Havránka

Zlepšenie stavu nebolo zistené ani v roku 2008. Územie vinice opäť zarastalo kríkmi, hlavne trnkami, a v mieste sanácie, v hornej časti územia je zrejmá absolútna degradácia. V nižšie umiestnených polohách sa potom objavuje napríklad na živiny náročný ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), ktorého rast zjavne podporil splach živín z navezenej ornice.

V dnešnej dobe je Botanickou záhradou každoročne prevádzkované vypásanie tráv a kríkovej omladiny stádom kôz a oviec, ktoré tu strávia v oplotenom výbehu necelý mesiac a stávajú sa vždy vďačnou atrakciou pre okoloidúcich. Prospešnosť tohto konania je však opäť diskutabilná, pretože stádo svojimi výkalmi následne opäť hnojí povrch a ďalej tak vytvára podmienky pre rast niektorých agresívnych burín.

Pramenisko Haltýř v dobách minulých slúžilo ako zdroj pitnej vody pre neďaleký Trojský zámok. Voda bola akumulovaná dreveným vodovodom a vedená do zámku.[3] Haltýř je pôvodne názov pre drevený prístrešok, ktorý sa stavia nad prameňom či na vtoku prameňa do rybníka. Drevo postupne nasáva vodu, ktorá sa následne odparuje, a vnútorný priestor stavby tak ochladzuje. V minulosti tak haltýř bol využívaný ako miesto na uchovávanie potravín.

Havránka

Pustá vinice je vresovisko nachádzajúce sa na plytkých a chudobných pôdach pôvodnej vinice s odkryvmi bridlíc, buližníkov, sprašových hlín a viatych pieskov.

Pramenisko Haltýř je mokraďová lúčka, v ktorej priestore pramení niekoľko vodných prameňov, ktoré sú chránené polorozpadnutým artefaktom starého haltýřa.

Flóra

Havránka

• vres obyčajný (Calluna vulgaris)
• metluška krivolaká (Avenella flexuosa)
• jastrabník chlpánik (Hieracium pilosella)
• štiavička obyčajná (Rumex acetosella)
• zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia)

Na obnažených štrkopieskových terasách je bežný výskyt kyjanky sivej (Corynephorus canescens), ktorá je typická pre chudobné piesčité pôdy.

Časť územia, kde je pôda hlbšia, zaberajú teplomilné kríky, predovšetkým trnky (Prunus spinosa) a hloh (Crataegus sp.). Ďalej sa tu vyskytujú tisy (Taxus baccata) a duby (Quercus sp.).

V mokraďovej vegetácii pri pramenisku dominuje sitina sivá (Juncus inflexus) a vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum). Ďalej možno spomenúť túžobník brestový (Filipendula ulmaria) a prasličku močiarnu (equisetum palustre). Zo vzácnejších rastlín je to napr. deväťsil biely (Petasites albus), typický pre pramenisko predovšetkým v hornatých krajoch; pre toto územie je typickejší deväťsil lekársky (Petasites hybridus).

Prírodná pamiatka Havránka-značenie

Predmetom ochrany je pramenisko vodných prameňov a rozsiahle vresoviská európskeho významu.

V hornej časti Pustej vinice sa nachádza plošina, ktorá je obľúbenou destináciou výletníkov. Možno odtiaľ dobre vzhliadať na priľahlé mestské časti, trójsku kotlinu atď.

Hore do kopca chodník pokračuje k prírodnej pamiatke Velká skála, čo je buližníkový hrebeň starohorného obdobia (600 miliónov rokov) ktorý vystupuje zo sprašových hlín. Dole z kopca potom ideme k zastávke autobusu 112 Kovárna. Neďaleko sa tiež nachádza ďalší chránený objekt vinica Salabka.

• 
  Parkové vybavenie chodníkov na území Havránky
• 
  Informačná tabuľa pri prameni potoka Haltýře
• 
  Výhľad na Trojský zámok
• 
  Výhľad na zimné vresovisko
• 
  Pustá vinice
• 
  Údolie potoka Haltýře
• 
  Haltýř
• 
  Pramenisko

1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online. (po česky)
2. HRČKA, Daniel. Salvia-os.cz, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online. (po česky)
3. JUST, Vladimir et.al. Základní organizace Českého svazu ochránců přírody "Troja", [cit. 2016-11-16]. Dostupné online. (po česky)
4. KETTNEROVÁ, KUČERA, KUBÍKOVÁ. ENVIS, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online. (po česky)

• Zoznam chránených území v Prahe
• Botanická záhrada hlavného mesta Prahy
• Prírodná pamiatka Velká skála
• Prírodná pamiatka Salabka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Havránka

• Vyhláška o chránených prírodných výtvoroch v Prahe (po česky)
• BioLib.cz (po česky)
• PP Havránka na webe Pražská príroda (po česky)
• PP Havránka (po česky)
• Europsky významná lokalita Havránka a Salabka (informácie na Salvia-os.cz) (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Havránka na českej Wikipédii.