Krňák

Koryto cez dnešné Lipence a tesne pod Zbraslavou je pôvodným tokom Berounky, rieka však v tejto nive prechádzala mnohými premenami najmä pri väčších povodniach a nahromadenia sa topiacich ľadov. Niekedy pred 12. storočím si rieka našla cestu okolo Radotína (doložené 1115, roku 1158 doložený prievoz pri Radotíne, za Radotínom však meandrovala smerom ku Zbraslavi (tzv. Šárovo kolo). Niekedy medzi 12. - 14. storočím vzniklo rameno, ktoré rozdelilo dnešné Horné a Dolné Černošice, spočiatku fungovalo len ako občasný tok pri povodniach. V roku 1523 je doložený mlyn pri Bluku (dnešné Dolní Černošice), tvrdza Bluk je doložená od roku 1404. Bočné rameno ústiace do Vltavy pri Lahoviciach a vytvárajúce Lahovický ostrov je zaznamenané už v Müllerovej mape z roku 1720, toto koryto bolo ďalej prehĺbené zimnou povodňou v roku 1797 (tzv. lahovická elevácia, nakopenina sedimentov vzniknutá z vtedajších ľadových zátarasov). Pri povodni v roku 1829 sa k Lahoviciam premiestnil hlavný tok, ten bol roku 1830 umelo stavebne upravený. Za pôvodcu zmeny hlavného toku v roku 1829 je tak niekedy označovaný knieža Friedrich Kraft von Oettingen, ktorý úpravy a spevnenie vykonal s príspevkom štátu. Pravdepodobne po povodni roku 1845 Berounka rameno pri Zbraslavi viacmenej opustila, pri povodni roku 1872 sa staré koryto zanieslo a vzniklo z neho slepé rameno Krňák. Roku 1873 bola Vltava v priľahlom úseku zregulovaná, tým zanikol aj Lahovický a Modřanský ostrov.[2]

Prehradenie tône násypom cesty II / 102 (K priehradám)

Nepomenovaný železobetónový Most cez Krňov patriaci k ulici U Národní galerie, ktorá je hlavnou príjazdovou komunikáciou na Zbraslavské námestie smerom od Prahy, bol vybudovaný v rokoch 1911-1913, kedy ramenom už rieka netiekla ani občasne. Od roku 1810 bol v tomto mieste drevený most, od roku 1680 loďkovitý most a predtým tu slúžil prievoz. V 60. rokoch 20. storočia prehradil Krňák o niečo bližšie Vltave násyp cesty II / 102 (dnes ulica K přehradám), ktorá slúži ako obchvat centra Zbraslavi pre smer do Štěchovíc. Prietok Lipanského potoka umožňuje priepust tvorený skupinou rúr zabudovaných do násypu. Ďalšia tranzitná doprava bola od Krňáka odvedená výstavbou veľkokapacitnej preložky cesty I / 4 (Strakonická, otvorená v decembri 1966), ktorá staré koryto križuje pri západnom konci Krňáka.

Krňák je tiež názov základnej sídelnej jednotky, ktorú tvorí neobývaný a prakticky nezastavaný klin medzi ulicami Strakonicku (cesty I / 4) a Ke Krňovu (bez zámockého areálu) a pás územia pri ľavom brehu Vltavy od zbraslavského prístaviska pri ulici K přístavišti až k mimoúrovňovej križovatke pri Lahoviciach. Jedinými registrovanými budovami tu sú č. p. 1339, patriace k areálu čističky odpadových vôd, a č. p. 1156 pri športovom areáli pri Vltave.

1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-30]. Dostupné online. (po česky)
2. Filip Stehlík: História toku Berounky od Černošice po ústie do Vltavy, 2004

• Zoznam chránených území v Prahe

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krňák

• Vyhláška, ktorou sa určujú chránené prírodné výtvory v Prahe (po česky)
• BioLib.cz (po česky)
• PP Krňák (po česky)
• Plán starostlivosti PP Krňák.pdf (po česky)
• PP Krňák na webe Pražská príroda (po česky)
• M. Rajchl, F. Stehlík: Rekonstrukce holocenních koryt Berounky v oblasti mezi Černošicemi a Lahovicemi, Správy o geologických výskumoch v roku 2004, Česká geologická služba, 2005, str. 67-69 (po česky)
• F. Stehlík: Rekonstrukce vývoje holocenní nivy řeky Berounky mezi Černošicemi a Lahovicemi, diplomová práca, Ústav geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, Praha, 2006 (po česky)
• Filip Stehlík: Užití historických dat při rekonstrukci avulze koryta Berounky mezi Zbraslaví a Lahovicemi, Správy o geologických výskumoch v roku 2005, Česká geologická služba, 17. decembra 2006, str. 85-87 (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krňák na českej Wikipédii.