Ordovik
Ordovik (podľa keltského územia Ordovicia, dnešný Wales) je geologický útvar (perióda) staršieho paleozoika (prvohôr). Označenie zaviedol britský geológ Charles Lapworth v roku 1879. Predchádzalo mu kambrium a po ňom nasledoval silúr. Ordovik sa začal sa pred 488,3 ± 1,7 miliónmi rokov, skončil sa pred 443,7 ± 1,5 miliónmi rokov. Ako spodná hranica je stanovený najnižší výskyt konodonta Iapetognathus fluctivagus nad základňou zóny výskytu druhu Cordylodus lindstromi a pod najnižším výskytom planktonických graptolitov. Ako vrchná hranica je stanovený najnižší výskyt graptolitov Parakidograptus acuminatus a Akidograptus ascensus.
| Ordovik | |||
|---|---|---|---|
| Zaradenie | |||
| Perióda paleozoika | |||
| Časové rozpätie ordoviku (v miliónoch rokov) | |||
| Začiatok | 488,3 (± 1,7) | ||
| Koniec | 443,7 (± 1,5) | ||
| Trvanie | 44,6 | ||
| Charakteristika atmosféry ordoviku (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |||
| Priemerný obsah kyslíka | 13,5 obj. % (68 % oproti dnešku) | ||
| Priemerná koncentrácia CO2 | 4 200 ppm (15-násobok oproti dnešku) | ||
| Priemerná teplota | 16 °C (2 °C nad dneškom) | ||
| |||
Členenie
Vrchná hranica obdobia ordoviku je definovaná na základe stratotypu na vrchu Klonk pri českej obci Suchomasty.
| Členenie devónu[1][2][3] | ||
|---|---|---|
| Séria / epocha | Stupeň / vek | |
| Vrchný ordovik | hirnant | |
| kat | ||
| sandby (?sandb) | ||
| Stredný ordovik | darwill (?darvil) | |
| daping | ||
| Spodný ordovik | floan (?flo) | |
| tremadok | ||
Geografické a geologické pomery
Na konci kambria došlo k dočasnému ústupu mora a v niektorých oblastiach i k slabej orogenéze, ale v ordoviku sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom – tzv. talasokratické obdobie. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov, v týchto plytkých epikontinentálnych moriach boli výborné podmienky pre život. Väčšinu pevniny ordoviku tvoril rozsiahly kontinent Gondwana na juhu a rad menších kontinentov severne, resp. severozápadne od nej. Boli to hlavne Laurentia, Baltika, Sibéria a Avalonia.
Severne od Gondwany bola Laurentia a Baltika oddelené oceánom Iapetus. Baltiku a Avaloniu oddeľovalo Tornquistovo more. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne vápence. Týmito miestami pravdepodobne prebiehalo teplé rovníkové pásmo. V hlbších oblastiach (napríklad v strednej Európe, severnej Afrike a pod.) sa ukladali pieskovo – ílové sedimenty, hlavne graptolitové bridlice. Tieto sedimenty sú dôkazom chladnejšieho podnebia v týchto oblastiach. Južný pól sa v tej dobe nachádzal v oblasti dnešného Guinejského zálivu. Zaľadnenie bolo v tomto období prítomné na Sahare aj v južnej Afrike.
Z pozostatkov vtedajších oceánov, napr. v oblasti dnešného Českého masívu sa zachovali podmorské a podpovrchové výlevy bázických láv. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín železa (zjavne činnosťou baktérií) vznikli významné ložiská železných rúd, napríklad v Slovenskom rudohorí, stredných Čechách, Durínsku, Severnej Amerike a inde.
Začiatkom ordoviku doznievala sardínska fáza, ktorou sa začalo kaledónske vrásnenie. Koncom ordoviku prebehla takomská fáza, v dôsledku ktorej sa medzi Lauráziou a Baltikou vyvrásnili Appalače, Český masív zasiahla takzvaná česká fáza.
Život v ordoviku
Pokračoval predovšetkým vývoj bezstavovcov v ordovických moriach. Vrchol rozvoja dosiahli trilobity, phacopida a lichida. Objavili sa i prvé rybovité prastavovce – bezčeľustnaté ryby kruhoústnice v ordovických pieskovcoch v Severnej Amerike. Rad kambrických skupín zmizol. V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň ramenonožcov rhynochonellida.
Významné postavenie mali hlavonožce najmä podtriedy nautiloidea, ďalej tiež polochordáty triedy Graptolithina – graptolity zastúpené prevažne kríčkovitými formami. Vo vhodnom plytkovodnom prostredí sa rozvíjali aj ostatné kolónové živočíchy ako koraly a kremité hubky. Paleontologicky významné sú aj lastúrničky (ostrakoda), či koreňonožce fusulina. Medzi rozvíjajúce sa mäkkýše patrili chitóny a čiapočkovce.
Oblasti ordoviku
Významnými náleziskami ordoviku sú v severnej Afrike, Severnej Amerike a v Európe Britské ostrovy, južné a stredné Švédsko, Estónsko, severné Francúzsko, Belgicko, Durínsko, Lužice, stredné Poľsko, stredné Čechy (tzv. barrandien – Barrandova panva medzi mestami Brandýs nad Labem, Kralupy nad Vltavou, Kladno, Stříbro, Domažlice, Klatovy, Příbram a Český Brod). Na Slovensku sú ordovické vrstvy prítomné v oblasti Vlachova.
Referencie
- Michalík, J. a kolektív, 2007: Stratigrafická príručka. Veda, Bratislava, 168 s.
- Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
- Aubrecht, R., 2014: Terénne cvičenia zo stratigrafie. Stratigraphic field exercises. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, s. 96
