Mlynárka dlhochvostá

Mlynárka dlhochvostá alebo mlynárik chvostnatý[3] (lat. Aegithalos caudatus) je malý druh spevavca, patrí do čeľade mlynárkovité. Obýva celú Európu, na celom Slovensku hniezdi i zimuje, obýva krovinaté okraje lesov do 1 500 m n. m., sady, parky a záhrady s bohatým podrastom.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov mlynárka dlhochvostá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, podlieha výkyvom vďaka rôznym kombináciám počasia v zime, rozširovania jej areálu a skutočnosti, že bol zaznamenaný pokles v dekáde 2011 – 2020. V rokoch 1982 – 2013 bol u európskej populácie zaznamenaný stabilný stav.[1]

mlynárka dlhochvostá
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Aegithalos caudatus
Linnaeus, 1758
Synonymá
mlynárik chvostnatý

Mapa rozšírenia poddruhov mlynárky dlhochvostej a mlynárky čínskej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Mlynárka dlhochvostá meria 12 – 14 cm[5][6] a váži 6,5 – 10 g.[7]

Hlas

Spev

29 s., Anglicko

Mlynárka dlhochvostá sa ozýva ostrým trojslabičným volaním ti-ti-ti, zizirri.[6][5] Spev je jednoduché opakovanie volania.[6] Veľmi ľahko sa dá rozoznať na základe suchého hlasu cerr ktorý kombinuje mľaskavým tek.[5]

Výskyt a stav na Slovensku

Ako hniezdič aj ako zimujúca bola zistená v 93,5 % mapovacích kvadrátov.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 120 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 400 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop

Mlynárka dlhochvostá žije v okrajových častiach listnatých a zmiešaných lesov, v miestach kde je veľa kríkov a mladín a v porastoch vŕb pri potokoch.[7] Obľubuje miesta s rozptýlenou parkovou zeleňou. V lužných lesoch pri rieke Dunaj dosahovala hustotu 0,2 - 1 pár / 10 ha, v dubovo-hrabových lesoch 1,2 páru / 10 ha a v Badínskom pralese 0,6 páru / 10 ha.[4]

Hniezdenie

Obaja rodička stavajú veľké hniezdo z lišajníkov, machov a pavučín. Hniezdo má vajcovitý tvar s bočným vchodom v hornej časti. S hniezdením začínajú uprostred marca a samotné hniezdo stavajú asi 10 dní. Vnútro vystiela samička perím, ktorá potom denne znáša žltkastobiele vajíčko s načervenalými škvrnami. Celkovo ich býva 6 - 10 (12) a sedí na nich len sama 12 - 13 dní. Po vyliahnutí mláďat sa o ne starajú už obaja rodičia 15 - 16 dní. Mláďatá vyletia z hniezda v máji.[7]

Potrava

Živí sa drobným hmyzom, ich larvami a kuklami. Vyhľadáva vošky, mravce a pavúky.[7]

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11]

Galéria
  • Mlynárka dlhochvostá severoeurópskeho typu s bielou hlavou
  • Mlynárka dlhochvostá juhoeurópskeho typu s čiernym pásom na hlave
  • Stavba hniezda
  • Hniezdo
  • Mláďatá
  • Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Mlynárka dlhochvostá, s. 538 - 539.
  5. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.