Černé rokle

Predtým boli stráne plne odlesnené, teraz zarastajú náletovými drevinami, a to agátom bielym a borovicou čiernou. Podklad územia je veľmi výrazne odkrytý. Vďačíme za to hlavne ťažbe (odkryté stenové lomy), ktorá tu v minulosti prebiehala, z časti ide o prirodzený jav vznikania tzv. skalných odkryvov, z ktorých sú medzi miestnymi známe predovšetkým odkryvy zvané "V Sudech", ktoré môžete nájsť v severozápadnom cípe tejto lokality.[3] Lochkovský stupeň sa skladá z tmavo šedých až čiernych vápencov, ktoré sú výrazné svojou veľmi jemnou zrnitosťou. Medzi nimi nachádzame vložené tmavé bridlice, ktoré majú zrnitosť hrubšiu. To, že sa zrnitosť strieda, súvisí s klimatickými zmenami. Sila morských prúdov sa totiž s rozdielnymi energetickými dotáciami do systému dávno minulých oceánov menila, a preto podľa fyzikálnych zákonov v určitých obdobiach odnášala častice menšie, jemnejšie a ľahšie, inokedy, keď boli prúdy silnejšie, odnášala častice ťažšie, a teda väčšie. Tento geologický unikát je naozaj veľmi bohatý na najrôznejšie fosílie. Najvýraznejšou zložkou sú tu trilobity, ramenonožce, ulitníky, veľké lastúrniky, rovné hlavonožce, lupeňovky Phyllocarida a občas nájdete zvyšky panciernatých rýb .[6]

Skalný odkryv NPP Černé rokle

Ďalším súvrstvím je súvrstvie pražské. To z vrchu leží na už spomínanom súvrství lochkov. Pražské súvrstvie je tvorené dvorecko-prokopskými vápencami. Sú tu viditeľné rozdielne podiely ílovej zložky, čo bolo zrejme tiež spôsobené periodickou zmenou klímy. Farba týchto vápencov je svetlo šedá, jedná sa o kalové vápence.[3] Prirodzené odkryvy V Sudech a značná časť stenových lomov sú tvorené dvorecko-prokopskými vápencami. Tie sa usadzovali v hlbšom a teda pokojnejšom prostredí. Skameneliny tu nie sú hojné v takej miere, ale môžeme tu nájsť trilobity, lastúrniky, veľmi drobné schránky tentakulitov, ulitníky aj hlavonožce. Hranica týchto súvrství je zvláštna tým, že tu došlo k zníženiu morskej hladiny. Táto udalosť je nazývaná lochkovsko-pražský hraničný event.[7]

Na tomto území prevažuje nelesná vegetácia, svahy sú sklonené južne a náležia Kosořskému údoliu. Na odkryvoch nájdeme spoločenstvá skalných stepí, ktoré tu majú nezastupiteľnú úlohu. V horných častiach sa nachádza xerotermný trávnik a na mieste ich spojenia s lesným porastom vznikli cenné lemové krovinné spoločenstvá. Táto lokalita poskytuje rad ohrozených druhov rastlín. Medzi najvzácnejšie patria kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens), veternica lesná (Anemone sylvestris) a ľubovník ozdobný (Hypericum elegans), ktorý v posledných rokoch nebol pozorovaný. [5]

Vzhľadom na ukončenie pastvy po 2. svetovej vojne tu dochádza k výraznému zarastaniu pastvín teplomilnými krovinami, ktoré sú čo do počtu druhov výrazne chudobnejšie. Najväčším ohrozením je však zarastanie vegetačného pokryvu agátom bielym (Robinia pseudacacia), ktorý tu bol vysadený a borovicou čiernou (Pinus nigra). Ďalšiu časť územia pokrývajú lomy, kde počas sukcesie vznikli porasty xerotermných bylín a krovín. [6] Tam kde je klíma vlhkejšia, a to predovšetkým vďaka Šachetskému potoku, vzniká hrabová dúbrava (Melampyro nemorosi-Carpinetum), ktorá má druhovo nevýrazné bylinné poschodie, a pozostatky potočného luhu v nive potoka.

Sutinovisko bývalého lomu NPP Černé rokle

Táto rezervácia je zaujímavá aj z hľadiska machov, ktorých je tu hojné množstvo. Patrí sem riasnatka šupinatá (Crossidium squamiferum), tučnolist (Aloina rigida), fúzavka (Didymodon cordatus) alebo mach Pterygoneurum sessile. Z vreckatých húb tu bol nájdený chriapač (Helvella stevensii), zo stopkovýtrusných napr. celý rad pavučincov ako p. olivový (Cortinarius infractus) a p. skvelý (Cortinarius fulgens). Tu uvedené machy sa vyskytujú predovšetkým na suchších stráňach a odkryvoch, ktoré sú vzhľadom k južnému sklonu výrazne oslnené.[3]

Pohľad na skalné odkryvy NPP Černé rokle z protiľahlého svahu

Toto údolie sa vyznačuje najmä bohatou faunou bezstavovcov, z ktorých sú pre svoju druhovú rozmanitosť študované najmä motýle.[5] Skalnú step obýva askalafus škvrnitokrídly (Libeloides macaronius). Na stoklasové porasty je viazaný súmračník škoricový (Spialia sertorius) a ploskáč Kökeritzov (Agonopterix kaekeritziana). Na teplomilných krovinách sa nachádzajú zvinúvač skvostný (Prochlidonia amiantana), piadivka (Gnophos furvatus) a vidlochvost ovocný (Iphiclides podaliriuus). V porastoch lesného typu môžeme nájsť (Narycia duplicella) a mole (Agnathosia mendicella) a (Neurothaumasia ancrella). Výrazné zlepšenie kvality prostredia ukazujú závornatky Clausilia pumila a Macrogastra ventricosa. Nájdeme tu trávovčeky Elachista Heringi, E. dispunctella, E. spumella, rúrkovčeky Coleophora conyzae, C. directella, moru bledavkovú (Episema glaucina), nezvestného očkáňa skalného (Chazara briseis) a ustupujúceho očkáňa metlicového (Hipparchia semele). Nájdeme tu aj vzácneho chrobáka Diastictus vulneratus z čeľade skarabeusovitých (Scarabaeidae), ten prežíva na hnijúcich rastlinách.[3]

K najvýraznejším predstaviteľom stavovcov tu patrí užovka hladká (Coronella austriaca), dážďovník obyčajný (Apus apus), výr skalný (Bubo bubo), žlna zelená (Picus viridis), penica obyčajná (Sylvia communis), kuna skalná (Martes foina) a ďalšie.[3] Medzi vzácnejšie obojživelníky patria salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), ďalej sa tu vyskytuje ropucha zelená (Bufo viridis), ropucha obyčajná (Bufo bufo) a skokan hnedý (Rana temporaria).[5] Medzi ďalšie plazy náleží jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a slepúch lámavý (Anguis fragilis).