Dážďovník obyčajný

Dorastá do dĺžky 16 – 17 cm, váhy 36 – 52 g[5] a v rozpätí krídel meria 42 – 48 cm, je štíhly, celý čiernohnedo sfarbený so svetlým hrdlom, dlhými kosákovitými krídlami, vidlicovitým chvostom (ktorý pomáha pri zmene smeru vo vysokých rýchlostiach) a zakrpatenými končatinami. Jeho zobák je nápadne krátky ale ústa sú široké a slúžia na zhromažďovanie hmyzu. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. [6][7]

Jeho oko, pri prelete hmyzím rojom, vpredu chráni tuhé perie („mihalnice“). Dožíva sa 21 rokov.[8]

V Južnej a Západnej Európe žije veľmi podobný dážďovník plavý (A. pallidus) a dážďovník skalný (Tachymarptis Melba), ktorý vzácne zaletuje aj na územie Česka a Slovenska a ktorý sa od dážďovníka obyčajného líši bielym sfarbením brucha.[7]

Hniezdia takmer v celej Európe, v Severnej Afrike a na rozsiahlom území Ázie. Je sťahovavý, so zimoviskom na južnej polovici Afriky. Sem sa sťahuje v kŕdľoch v septembri a do Strednej Európy sa začína vracať v marci. Preletí okruh dlhý cca 2 000 km.[5] Žije prevažne v mestách a na dedinách, zriedkavo aj lesných alebo skalnatých oblastiach.[6][7]

V Česku je zvlášť chránený ako ohrozený druh, v rokoch 2001 – 2003 na tomto území hniezdil v počte 60 000 – 120 000 párov.[6] V celej Európe hniezdi 7 až 17 miliónov párov a populácia trpí menším poklesom.[9]

Na Slovensku hniezdi roztrúsene po celom území 30 až 60 tisíc párov, pričom populácia i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[10] V roku 2014 NT* A2ac - takmer ohrozený.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4][9] .

Dážďovník obyčajný sa s výnimkou hniezdenia takmer neustále zdržiava vo vzduchu, kde dokonca aj spí, pije a pári sa, strieda pritom svižný let s plachtením, počas ktorého naberá výšku okolo jedného až dvoch kilometrov, aby následne počas spánku mohol klesať. Bolo zistené, že niektoré jedince sú vo vzduchu aj 10 mesiacov, čo je rekord.[13] Počas klesavého letu upadá do mikrospánku, kedy vypína jednu polovicu mozgu, pričom druhá kontroluje let.[14] Dážďovníky nocujú počas letu v kŕdľoch.[14] Vo vzduchu lieta priemernou rýchlosťou 35 km/h, hoci môže dosiahnuť aj rýchlosť presahujúcu 200 km/h (pravdepodobne rýchlosť voľným pádom).[15] Je to najrýchlejší vták na svete v rýchlosti, ktorú vyvinie iba vlastnou silou a pomocou vlastných krídel (teda nie voľným pádom). Takto mu bola nameraná rýchlosť 111,6 km/h smerom horizontálne.[16][17] Minimálny pohyb po pevnom povrchu dokazujú aj jeho zakrpatené končatiny, vďaka ktorým druh získal aj binomické meno (Apus Apus z gréckeho a pous= bez nôh). Jeho končatiny však majú silné pazúry, ktorými sa zachytáva na vertikálnych povrchoch.[5][18]

Pôvodne hniezdil na skalách a v dutinách stromov, v súčasnosti však na tento účel využíva prevažne otvory a štrbiny v ľudských stavbách. Hniezdia v rozmedzí od mája do septembra raz ročne, v jednej znáške potom bývajú 2 – 3 čisto biele vajcia, na ktorej 18 – 22 dňovej[19] inkubácii sa striedavo podieľa samec aj samica. V prípade nepriaznivého počasia dokážu mláďatá znížiť teplotu tela a spomaliť tak svoj rast (upadnúť do letargie[19]), vďaka čomu dokážu prežiť aj jedno až dvojtýždňový nedostatok potravy.[7]

Živí sa lietajúcim hmyzom a pavúkmi, ktoré loví z ich sietí.

Dospelé vtáky majú vzhľadom na svoje výborné manévrovacie schopnosti v lete len malé množstvo predátorov, medzi ktoré patrí najmä sokol lastovičiar (Falco subbuteo) a sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Mladé vtáky v ťažko prístupných hniezdach sú dobre chránené pred predátormi, uloviť ich dokáže napr. sokol myšiar.[20]

Na tomto druhu často parazituje voš Crataerina pallida, ktorá pije jeho krv. Na tele sa môže nachádzať až 20 jedincov, ktoré sú veľké cca 7 mm.[8]

Dážďovník obyčajný bol Slovenskou ornitologickou spoločnosťou vybraný za vtáka roku 2008.[21] Česká společnost ornitologická ho vybrala za vtáka roku 2004.[22]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[23]

• 
  Typické tvary krídel za letu
• 
  Hniezdia v škárach stien, skál a v búdkach
• 
  Mláďatá vo vletovom otvore búdky
• 
  Vajíčka
• 
  Mladý dážďovník
• 
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dážďovník obyčajný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dážďovník obyčajný

• Hlas dážďovníka obyčajného na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Apus apus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Apus apus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

• KOVALIK, P.; PAČENOVSKÝ, S.; ČAPEK, M.. Slovenské mená vtákov sveta. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010. ISBN 978-80-970481-0-5.
• BirdLife International 2009. Apus apus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup on 21. november 2011.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Rorýs obecný na českej Wikipédii a Common Swift na anglickej Wikipédii.