Baba (prírodná pamiatka, Praha-Dejvice)

Predmetom ochrany sú odkryvy proterozoických bridlíc so zachovanými spoločenstvami teplomilných rastlín typu skalných stepí. Oblasť je tiež jedným z druhovo najbohatších stanovíšť hmyzu v Prahe.[2][3]

Na území PP vystupujú najmä bridlicové skalné útvary s prienikmi rôznych vyvrelín. Územie bolo vybudované eróznou činnosťou Vltavy. Na miernejších vyhrievaných svahoch je pôda hlbšia. Vo vrcholových častiach je obohatená spraš. Na úpätí skál sa nachádzajú zahlinené sute.[2][3]

Výhľad z Baby na centrum Prahy

Na území PP sa vyskytuje rozmanitá mozaika rastlinných spoločenstiev v závislosti od členitosti územia od svetlomilných skalných spoločenstiev po lesné lemy. Na skalách rastú vzácne druhy: krivec český, zlatovlások obyčajný, jastrabník bledý, chlpánik vrcholíkatý, chlpánik hadincovitý, oman nemecký, taričník skalný, poniklec lúčny český, nevädza Triumfettova, leopoldia tenkokvetá, horčičník škardolistý. Vyskytujú sa tu spoločenstvá piesočnatých drolín, napríklad sklerant trváci a biocenózy kostravovitých: kostrava paovčia, kostrava žliabkatá. Na miestach s hlbšou pôdou sa šíri ovsík obyčajný.[2]

Vďaka existencii spoločenstiev skál a suchých trávnikov bola oblasť navrhnutá medzi územia Natura 2000 ako územie európskeho významu.[3]

Lokalita je z entomologického hľadiska jednou z najlepšie preskúmaných oblastí Prahy s potvrdeným výskytom mimoriadneho množstva druhov takmer všetkých skupín hmyzu. Bola tu pozorovaná jesienka spevavá, vzácny stepný chrobák krasoň Cylindromorphus bifrons, reliktné stepné bystruškovité Notiophilus rufipes a Dyschirius bonellii, z liskavkovitých Labidostomis lucida a Cryptocephalus elegantulus. Medzi tu žijúcimi motýľmi sú najdôležitejšie vidlochvost feniklový a vidlochvost ovocný, žltáčik podkovkový a vretienka vičencová. Vyskytujú sa tu aj významné druhy Cephus pulcher a lesostepná kyjačka Corynis obscura. Na Babe žije aj ohrozený druh stavovcov jašterica zelená. Z vtákov sa tu vyskytuje strakoš obyčajný a rôzne druhy peníc. V minulosti tu hniezdil skaliarik sivý a kavka tmavá. Hniezdisko tu má i sokol myšiar.[2]

Romantická zrúcanina Baba z 19. storočia

Územie PP je už po sedem tisícročí ovplyvňované človekom, najmä vyrúbaním lesov a ich premenou na pastviny. Strmé a skalnaté svahy boli v minulosti využívané pre extenzívnu pastvu kôz. Po ukončení pastvy kôz v polovici 20. storočia došlo k rozvoju najmä kríkovitých porastov, ktoré ohrozujú chránené svetlomilné spoločenstvá. V 19. storočí bola počas stavby železničnej trate Praha-Podmokly na vrchole skál postavená (či upravená zo zvyškov skoršej stavby bývalého viničního domčeka) romantická zrúcanina Baba s gotickým oknom.

Začiatok 20. storočia znamenal aj začiatok veľkých zalesňovacích podujatí v okolí Prahy a do krajiny boli zavádzané niektoré introdukované dreviny, predovšetkým agát biely, ktorý sa následne spontánne šíri ďalej. Expanzie agátu nezostala ušetrená ani Baba.

Pre ochranu teplomilných skalných spoločenstiev je potrebné odstraňovať kroviny trnky a agátu a riadenou pastvou oviec a kôz tieto spoločenstvá podporovať.[4]

1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online. (po česky)
2. Chráněná území Prahy - Baba [online]. ENVIS - Informační servis. Dostupné online. (po česky)
3. Praha, Baba – přírodní památka [online]. Salvia - ekologický institut, z.s.. Dostupné online. (po česky)
4. http://extranet.praha-mesto.cz/%283p1uevbwkrjfwcvumef1cc55%29/ zdroj.aspx? typ = 2 & amp; id = 1517 & amp; sh = -40248616

• Zoznam chránených území v Prahe

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baba (prírodná pamiatka, Praha-Dejvice)

• Vyhláška o chránených prírodných výtvoroch v Prahe (po česky)
• BioLib.cz (po česky)
• PP Baba na webe Pražská príroda (po česky)
• PP Baba (po česky)
• Geologické lokality.cz (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baba (přírodní památka, Praha-Dejvice) na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi