Babôčka pávooká

Babôčka pávooká kladie vajíčka skoro na jar, až 500 naraz. Húsenice sú lesklej čiernej farby so šiestimi radmi ostnatých hrotov a radom bielych bodiek na každom segmente, liahnu sa asi po týždni a živia sa žihľavou a chmeľom.

Dospelé jedince pijú nektár z kvitnúcich rastlín, vrátane ozdobných krov, púpav, repíka, konope a ďateliny, ale aj miazgu stromov a hnilé ovocie. Motýle sa usadzujú na kvetoch bodliakov, lopúchov či ďateliny, ale často ich možno zahliadnuť aj na iných rastlinách, ako sajú sladký nektár. Nezriedka ich vidno, ako posedávajú na opadanom prezretom ovocí, ktoré ich láka svojou výraznou arómou.V horských oblastiach sa babôčky uskromnia aj s kamzičníkmi či starčekmi. Živí sa nektárom z kvetín.

Žije takmer všade. Nájdeme ju v nížinných oblastiach na záhradách, ale aj na horských lúkach. Odolná je aj voči nepriaznivým vplyvom ľudskej činnosti a zásahom do prírody. Kým iné živočíchy, motýle nevynímajúc, si takéto zásahy tvrdo odskákali a ich populácia sa postupne zmenšila, bábôčka [pávooká] vzdoruje zmenám veľmi hrdinsky. Aj keď je pravda, že ak by vedela rozprávať, asi by nám nepekne vyčinila, že jej najkrajšie lúky a polia zastaviame obludnými logistickými centrami. Je rozšírená v celej Európe. Jej hostiteľskou rastlinou je Urtica dioica L.Humulus lupulus L. Motýle sa usadzujú na kvetoch bodliakov, lopúchov či ďateliny, ale často ich možno zahliadnuť aj na iných rastlinách, ako sajú sladký nektár. Nepokosený trávnik je pre babôčky raj na zemi.

• 
  Babôčka pávooká
• 
  Babôčka na kvete
• 
  Babôčka na kvete
• 
  Húsenica babôčky pávookej

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Babôčka pávooká
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Babôčka pávooká