Císařský ostrov

Ostrov bol darovaný českými stavmi do osobného majetku Rudolfovi II. Predtým patril k majetkovému príslušenstvu úradu najvyššieho kastelána pražského. Na dnešnej ploche ostrova ležala aj časť Královskej odbory (bolo to dané kľukatiacimi sa meandrami Vltavy). Vplyvom povodní sa tvárnosť riečnej nivy menila (napr. V 18. storočí rozdeľovalo ostrov naprieč ešte jedno riečne rameno.)

Císařský ostrov, panoráma, severovýchodná časť

Riečisko Vltavy v tejto oblasti bolo v rokoch 1899-1902 významne ovplyvnené výstavbou plavebného kanála a vzdúvadla Podbaba. Kanál je dlhý 2,8 km a vo svojej hornej časti odrezal sady patriace ku Královskej obore. Prerušil pôvodné riečne rameno, tečúce k cisářskému mlynu. To bolo z veľkej časti zasypané, jeho torzom zachovaným do dneška je tzv. Malá říčka.

Pôvodná čistiaca stanica v Bubenči (dokončená v roku 1905, dnes múzeum) tu umiestnila kalojemy. Roku 1967 bola na ostrove spustená moderná Ústredná čistiareň odpadových vôd.

Na ostrov vedú tri mosty a lávka. Najpoužívanejší most, ktorý spája Císařský ostrov s Královskou oborou, bol v roku 2006 zbúraný a nahradený širším a vyšším.

Po pravej strane Císařského ostrova sa nachádza zrejme posledný prírodný úsek koryta Vltavy v Prahe s perejami. Po povodniach v roku 2002 boli zničené Záhradkárska osada, psie cvičisko, nekryté jazdecké závodisko a veľká časť cenných vyrastených stromov. Známy pražský jazdecký areál bol po katastrofálnych povodniach v roku 2002 novo vybudovaný vrátane konských stajní a krytej i vonkajšej jazdiarne. V júni 2013 celý areál opäť ťažko poškodila katastrofálna povodeň. Dňa 9. 6. 2013 po veľkej búrke nad Prahou došlo k tomu, že si Vltava uprostred ostrova vytvorila úplne nové riečne koryto, ostrov tak rozdelila na dve časti. Voda v novom koryte ohrozovala budovu čistiarne odpadových vôd, zasahovali ženijné jednotky armády.[2]

V blízkej budúcnosti by sa mala zmodernizovať a dostavať Ústredná čistiareň odpadových vôd, aby vyhovela normám Európskej únie na obsah dusíka vo vypúšťanej vode. Podľa informácií z roku 2007 by prírodný charakter ostrova nemal byť narušený výškovými budovami.[3] V júli 2013 Rada hlavného mesta Prahy schválila výstavbu novej vodnej linky s nákladmi 5,8 miliardy korún bez DPH. Stavba by mala byť dokončená do konca roka 2017, inak budú Prahe hroziť pokuty (normy vyžadovali splnenie limitov pre obsah dusíkatých látok v odpadových vodách už od roku 2011, ale mesto si vyjednalo výnimku).[4]

Císařský ostrov s Trojskou lávkou, panoráma, severozápadná časť

• Purkrabský ostrov
• Trojský ostrov (prenesením názvu zo zaniknutého ostrova)

• Marek Lastovka, Václav Ledvinka a kol .: Pražský uličník: encyklopédia názvov pražských verejných priestranstiev, 1. diel (A-N). Praha: Libri, 1997, ISBN 80-85983-24-9, s. 111. (po česky)

1. České ostrovné rekordy a zaujímavosti - najväčší (po česky)
2. Veľkou vodou rozpolený Císařský ostrov v Prahe spoja ženisti kamením (po česky)
3. Nová časť čističky na Císařskom ostrove sa schová pod zem (po česky)
4. Praha dala zelenú prestavbe čistiarne na Císařskom ostrove (po česky)

• Schéma regulácie Vltavy medzi Bubenčom a Trojou (po česky)
• Bývalý Holešovický ostrov v Prahe (po česky)
• Ekotechnické múzeum (po česky)
• Ústredná čistiareň odpadových vôd (po česky)
• Všetka špina Prahy skončí tu (fotoreportáž) (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Císařský ostrov na českej Wikipédii.