Nynorsk
Nynorsk (ˈnyːnɔʂk) alebo zriedkavo nová nórčina či novonórčina je jeden z dvoch oficiálnych spisovných variantov nórčiny, druhým je bokmål. Štandardný jazyk vytvoril Ivar Aasen uprostred 19. storočia a poskytol tak nórsku alternatívu k dánčine, ktorou sa obyčajne písalo v tom čase v Nórsku. Nynorsk patrí spolu s islandčinou a faerčinou medzi západné severogermánske jazyky.
| Nynorsk (Nynorsk) | |||
| Štáty |  Nórsko (4,8 milióna obyv.)  USA (80 000 obyv.)  Dánsko (15 000 obyv.) .svg.png.webp){kind=small} Kanada (10 000 obyv.) | ||
|---|---|---|---|
| Región | Nórske kráľovstvo, Severské štáty, Severná Dakota, Južná Dakota, Minnesota, Wisconsin | ||
| Počet hovoriacich | 5 miliónov Nórov | ||
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky | ||
| Písmo | latinka (Nórska abeceda) | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk | Nórsko Severská rada | ||
| Regulátor | Nórska jazyková rada (Bokmål a Nynorsk) Nórska akadémia pre jazyk a literatúru (Riksmål) | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-1 | no – Nórčina nb – Bokmål nn – Nynorsk | ||
| ISO 639-2 | nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk | ||
| ISO 639-3 | nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk | ||
| SIL | NNO | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | nn.wikipedia.org | ||
| Pomenovanie | Wikipedia, det frie oppslagsverket | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
27 % nórskych samospráv udáva nynorsk ako svoj oficiálny jazykový tvar, čo je okolo 12 % nórskej populácie. Nynorsk je hlavným jazykovým tvarom štyroch okresov: Rogaland, Hordaland, Sogn og Fjordane a Møre og Romsdal, ktoré spolu tvoria región Západné Nórsko.[1]
Dejiny
Špecifická jazyková situácia v Nórsku je dôsledkom historického vývoja. Od roku 1397, kedy prešlo Nórsko pod dánsku nadvládu, sa hlavným jazykom Nórska stala príbuzná dánčina, ktorá postupne vytlačila nórčinu zo všetkých oblastí úradného konania. V mestách vznikali nárečia, v ktorých prevažovala dánska slovná zásoba a morfológia a zároveň nórska fonetika a syntax. Na vidieku sa však hovorilo nárečiami, ktoré boli výsledkom vývoja starej nórčiny.
Dánčina sa používala až do krátkeho osamostatnenia a pripojenia Nórska ku Švédsku v roku 1814. V tom období vznikli dva hlavné myšlienkové prúdy, ktorých cieľom bolo vytvorenie spisovného nórskeho jazyka. Jeden z týchto smerov vychádzal z nárečia vidieckeho obyvateľstva, z ktorých bol neskôr vytvorený landsmål – dnešná nová nórčina. Druhý smer rozvíjal jazyk dánsko-nórsky, ktorý bol používaný ako úradný.
Základy landsmålu (vtedajším pravopisom landsmaal) vytvoril lingvista-samouk Ivar Aasen. Jeho zásadné práce sú Det norske Folkesprogs Grammatik (1848; Gramatika nórskych nárečí) Ordbog over det norske Folkesprog (1850; Slovník nórskych nárečí). Na základe svojich výskumov nórskych nárečí tak vytvoril jazykovú normu. Jazyková otázka sa predovšetkým v 70. rkoch stala predmetom politického boja. Ako druhý úradný jazyk bol landsmål uznaný nórskym parlamentom v roku 1885 – po víťazstve ľavicovej strany Venstre Johana Sverdrupa vo voľbách v roku 1882. Od roku 1892 je vyučovaný v školách.
Počas 20. storočia bol spisovný štandard landsmålu niekoľkokrát reformovaný. V roku 1917 bolo zavedené používanie písmena å (vysl. ako [ɔ, ɔː] miesto pôvodného digrafu aa. V roku 1929 bol landsmål premenovaný na nynorsk (nová nórčina). Reformy z roku 1917 a najmä 1938 zaviedli používanie hlavných a vedľajších tvarov slov. Cieľom bolo zblíženie s bokmålom a východonórskymi nárečiami – pôvodný štandard vychádzal z nárečí používaných v Západnom Nórsku. Zblíženie bokmålu a novej nórčiny malo viesť k vytvoreniu jednotnej obecnej nórčiny (samnorsk). Proti týmto snahám sa však postavil v 50. rokoch silný odpor, najmä na strane používateľov bokmålu. Od tejto myšlienky bolo nakoniec počas 70. rokov upustené. V roku 1959 bola zavedená tzv. učebnicová norma, ktorá určila, ktoré tvary sa smú používať v školských učebniciach. Odvodené zmeny pravopisu boli vykonané aj v ďalších rokoch, posledná reforma je z roku 2005.
Referencie
- Språkstatistikk – nokre nøkkeltal for norsk [online]. [Cit. 2007-09-12]. Dostupné online.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nynorsk na anglickej Wikipédii a Nynorsk na českej Wikipédii.
Externé odkazy
- VIKØR, Lars S. Rettskrivingsreformer [online]. Oslo : Språkrådet, [cit. 2008-01-21]. Dostupné online. (Nórsky)
- VIKØR, Lars S. Utviklinga i nynorsk 1950–2000 [online]. Oslo : Språkrådet, [cit. 2008-02-05]. Dostupné online. (Nórsky)
- Rettskrivningsendringer fra 1. juli 2005 [online]. Oslo : Språkrådet, 23. máj 2005, [cit. 2008-01-21]. Dostupné online. (Nórsky)