Šalamúnová

Prvá písomná zmienka je z roku 1281 1281 a uvádza sa v nej, že obec patrila šľachticovi menom Peter. V priebehu 13.-14. storočí bola obec známa pod názvami „Salamu“, „Solomon“ či „Salamon“. Je možné, že názov pochádza od mena vlastníka – Šalamúna (Solomona). V 12. storočí tu vládli šľachtici z Trebišova, ktorí vládu v roku 1300 predali užhorodskému nadžupanu Petrovi Petuniovi. V prvej polovici 14. storočí sa majiteľom stal gróf Druget. V 30. rokoch 14. storočí v obci existoval katolícky kostol, ktorý v priebehu reformácie prešiel k protestantom a potom zase naspäť.

V 1427 roku bola obec považovaná za priemerne veľké osídlenie. V 16. storočí sa počet obyvateľov zmenšil. V roku 1588 podliehalo dani len 9 roľníckych hospodárstiev. V roku 1599 bolo vo vsi 20 roľníckych domácností, kostol, škola. Pramene z 17. storočí riadi Šalamúnovú k maďarským obciam.

Od roku 1918 obec patrila Slovensku, v rokoch 1938 – 1944 horthyovskému Maďarsku, v 1944 – 1945 znovu Slovensku.

V roku 1923 založili československí legionári s rodinami na zostatkovom statku s rozlohou 250 hektárov severne od železničnej trate osadu Stráž pri Čope (ukr. Страж, maď. Strázs). Legionárom vtedy ponúklo novovzniknuté Česko-Slovensko poľnohospodársku pôdu na východnom Slovenskom a Podkarpatsku, uvoľnenú pozemkovou reformou. Rodiny najprv žili v provizórnych priestoroch, potom si postavili domy; do osady sa prisťahovalo aj niekoľko rusínskych obyvateľov.[1][2][3]

23. novembra 1944 bola ves oslobodená od nemeckých vojsk ako jedno z posledných obývaných sídiel súčasnej Ukrajiny.

Pri odovzdaní Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu v roku 1945 bol železničný uzol Čop vrátane Šalamúnovej odovzdaný ZSSR, hoci sa nejednalo o súčasť Zemi podkarpatoruskej, ale administratívne patril ku Medzibodrožskému okresu Slovenska[4].

V roku 1975 bol v centre umiestený pamätný znak na počesť sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodení obce.

V roku 1995 sa zmenil ukrajinský názov dediny Solomonove (ukr. Соломонове) na Solomonovo (ukr. Соломоново).[5]

Nachádza sa tu podnik „Eurocar“,[6] oficiálny výrobca automobilov značky Volkswagen Group na Ukrajine.

Do 20-tych rokov Šalamúnovú a Čiernu nad Tisou spájali železnica (od roku 1872) a historická štrková cesta (pri hraničnom stĺpe č. 361.). V 20-tych rokoch česko-slovenská vláda vybudovala asfaltovú cestu II. triedy č. 533, ktorá spojila obce. Po pripojení Šalamúnovej k ZSSR sovietska pohraničná stráž rozbúrala 100 m cesty č. 533 pri hraničnom stĺpe č. 359 a zatarasila cestu ostnatými drôtmi, takže momentálne neexistuje žiadne cestné spojenie medzi Čiernou nad Tisou a Šalamúnovou. Slovenská a ukrajinská vláda rokujú o rekonštrukcii bývalej cesty č. 533 a otvorení hraničného priechodu.[7]

• Jan Horal (1923 – 2011) – český vojnový veterán, manažér, podnikateľ, hotelier, iniciátor kultúrneho života a mecenáš vojnových veteránov

• 
  Slovensko-ukrajinská štátna hranica
• 
  Hraničný kameň
• 
  Elektrická signálna stena na hranici
• 
  Kostol
• 
  Obecný úrad
• 
  Ostnaté drôty a kontrolný orný pás na mieste historickej cesty do Čiernej (stĺp vľavo)

1. Marie Čuboková (* 1931, †︎ 2018)
2. Obrázky z obcí Svoboda a Stráž pri Čope. Českoslovenští kolonisté na Podkarpatské Rusi
3. Čop 4668
4. Stratená zem. Ako Slovensko prišlo o časť územia
5. Соломоново
6. http://www.eurocar.com.ua
7. Na Ukrajinu má pribudnúť nový hraničný priechod

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šalamúnová