Cvikla

Jej pôvod je v Stredomorí a v severoafrickom prostredí. Je známa a obľúbená ako v Európe, tak v Severnej Amerike a mnohých ázijských krajinách. Prvé záznamy o cvikle sú staré asi 3 000 rokov a pochádzajú z Babylonie. Bola známa aj v starom Ríme, kde ju bohato využívali, jednak ako jedlo, ale najmä ako liek. Vďaka antike sa rozšírila do celej Európy.[6]

Surová cvikla sa dobre uplatní v šalátoch. Výborne chutí s cesnakom, chrenom, kapustou, jablkami, pomarančmi a orechmi. Z varenej cvikly pripravujeme šaláty so smotanou, majonézou, marinádou a pod. Oba druhy šalátov sú dobrým doplnkom pečeného mäsa a minútok. Uvarenú mladú cviklu stačí len osoliť, pokvapkať citrónom a maslom - je to dobrá príloha pre tých, ktorí nemajú radi kyslé šaláty.

Ide o jeden z najrozšírenejších druhov pestovaných riep. Jej konzumácia je rozšírená prevažne vo východnej Európe, kde sa používa na prípravu boršča. Ku konzumácii najčastejšie slúži podzemná koreňová časť, ktorá sa pred jedlom často varí či sa podáva studená po uvarení ako šalát s octom alebo olejom. Dajú sa konzumovať aj zelené listy, ktoré sa najčastejšie podávajú dusené alebo varené.

Cvikla obsahuje v hojnom množstve betaín, ktorý bráni rozvoju kôrnatenia tepien a podporuje činnosť pečene. Farbivo cvikly rozširuje koronárne tepny a spevňuje stenu vlásočníc. Z jej priamych liečivých účinkov menujme tiež účinky močopudné, vylučuje soľ z tela, povzbudzuje činnosť žalúdka a tvorbu žlče. Pri ateroskleróze sa odporúča liečivá kúra: surová šťava z cvikly v dávke 50 – 100 ml denne po dobu aspoň desiatich dní. Podporuje rast buniek a opravuje ich jadrá. Aktivuje tvorbu červených krviniek, a tým zásobovanie buniek kyslíkom. Vyvoláva optimistickejšiu náladu. Zbavuje črevá jedovatých látok, odstraňuje zápchu. Dodáva pružnosť a lesk pleti, vlasom a nechtom. Neutralizuje a zároveň odstraňuje jedovaté látky, najmä v mozgu.

Cvikla v 100 g buľvy obsahuje asi 70 mg sodíka, 380 mg draslíka a 20 mg vápnika, ďalej obsahuje horčík a z mikroprvkov rubídium a cézium. Dôležitý je obsah rastlinných farbív, antokyánov, zabraňujúcich krehnutiu ciev. Z vitamínov obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B a ďalšie.

Tabuľka udáva dlhodobý priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v cvikle.[7]

• Cervenarepa.eu – web venovaný cvikle, jej pestovaniu, nutričným hodnotám a receptom.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řepa červená na českej Wikipédii.