Vencovitá tepna

Vencovitá tepna/artéria (iné názvy: koronárna tepna/artéria, nesprávne vencová tepna[pozn 1]; lat. arteria coronaria, pl. arteriae coronariae) je tepna (artéria, arteria), ktorá privádza krv do srdcovej svaloviny (myokardu, myocardium) a vyživuje ju. Vencovité tepny sú preto dosť zásadné pre srdečnú činnosť. Vyskytujú sa u väčšiny stavovcov, najlepšie sú samozrejme vyvinuté u drsnokožcov (žralok a raja), krokodílov, vtákov a cicavcov, vrátane človeka. Naopak u väčšiny kostnatých rýb a u primitívnych štvornožcov nie je systém koronárnych tepien takmer vôbec vyvinutý.[8]

Vencovité tepny a ich vetvy (červene) v ľudskom srdci

Anatómia človeka

Rozlišujú sa dve vencovité tepny, pravá vencovitá tepna (arteria coronaria dextra) a ľavá vencovitá tepna (arteria coronaria sinistra). Obe vychádzajú z oblasti na samotnom začiatku aorty v oblasti tesne za polomesiacovitými chlopňami. Následne sa zanárajú do srdcová svalovina a vykazujú vlnovitý priebeh – to súvisí so značnými zmenami objemu srdcovej svaloviny.[9]

  • pravá vencovitá tepna (arteria coronaria dextra) – zásobuje pravú predsieň, pravú komoru a ľavú predsieň[10]
  • ľavá vencovitá tepna (arteria coronaria sinistra) – zásobuje predovšetkým ľavú predsieň, ľavoú komoru a pravú komoru[10]

Obe vencovité tepny sú približne rovnako silné. Pravá vencovitá tepna sa však výrazne viac vetví, čo súvisí s nedostatkom kyslíka v dutine pravej komory (svalovina je tu odkázaná výhradne na vencovité tepny).[9]

Súvisiace ochorenia

Jednotlivé vetvy vencovitých tepien nemajú dostatočne veľké spojenia s okolnými vetvami (tzv.kolaterály).[9] Keď sa vencovitá tepna zúži, dochádza k zhoršenému zásobeniu danej časti srdcovej svaloviny kyslíkom, a ľahko dochádza k patologickým stavom. Ochorenie sa nazýva Ischemická srdečná choroba. Najčastejšie dochádza k zužovaniu tepien pri atheroskleróze. Prejavom nedokrvenosti (ischémie) je bolesť na hrudi – angina pectoris.

Ak dôjde k úplnému uzáveru niektorej z vencovitých tepien, môže okrsok svaloviny zásobovaný touto tepnou začať odumierať a vzniká infarkt myokardu. Liečbou je buď zavedenie stentu (t. j. výstuže) do zúženého miesta pomocou katétru zavedené najčastejšie z tepny na zápästí. Ďalšia z možností je operácia srdca – koronárny by-pass – premostenie zúžených miest pomocou štepov – najčastejšie prsných tepien alebo tiež pomocou žíl odobraných z dolných končatín. Operácia sa uskutočňuje na pracovisku kardiochirurgie.

Poznámky
  1. Tento ekvivalent uvádza piaty diel staršieho, z hľadiska jazykovej kodifikácie už neaktuálneho Slovník slovenského jazyka (1965)[1], ako aj aktuálny Krátky slovník slovenského jazyka (2003)[2][3] a najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka (2011)[4], avšak nie je jazykovo správny. Totiž príponou -ovitý sa v slovenčine tvoria adjektíva vyjadrujúce podobnosť,[5] pričom v prípade arteriae coronariae ide práve o túto podobnosť – príslušné tepny podobajú na veniec.[6] Za pozornosť stojí, že zatiaľ čo zmienený piaty diel Slovníka slovenského jazyka uvádzal ekvivalent vencový (bez toho, že by obsahoval adjektívum vencovitý), zároveň v prvom diele – pri adjektíve koronárny – uvádzal ekvivalent vencovitý (pri termíne vencovité cievy).[7]

Referencie
  1. Peciar, Štefan, ed. (1959), „vencový“, Slovník slovenského jazyka, I. A – K (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  2. Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „koronárny“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a upr. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 80-224-0750-X
  3. Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „vencový“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a upr. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 80-224-0750-X
  4. Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „koronárny“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1
  5. Ondrus, Pavel; Horecký, Ján; Furdík, Juraj (1980), Súčasný slovenský spisovný jazyk : Lexikológia (1. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 124. „Príponou -ovitý sa tvoria prídavné mená s významom podobnosti, napr. hrudovitý, šľachovitý, kašovitý, kosákovitý. Niekedy sa pridružuje aj význam väčšieho množstva, napr. slizovitý, vredovitý.“
  6. Šimon, František; Danko, Ján (2013), „Termín corona v anatomickej nomenklatúre“, in Brodňanská, Erika; Juríková, Erika; Šimon, František, Hortus Graeco-Latinus Cassoviensis I : Zborník príspevkov z klasickej filológie, latinskej medievalistiky a neolatinistiky, Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, str. 146, ISBN 978-80-8152-035-8, https://www.upjs.sk/public/media/17269/HORTUS%20I.pdf, dost. 2020-03-29
  7. Peciar, Štefan, ed. (1959), „koronárny“, Slovník slovenského jazyka, I. A – K (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  8. KARDONG, Kenneth V. Vertebrates: Comparative Anatomy, Function, Evolution. 5. vyd. [s.l.] : The McGraw−Hill Companies, 2009.
  9. ČIHÁK, Radomír. Anatomie 3. Praha : Grada, 2004.
  10. GRAAFF, Van De. Human Anatomy. 6. vyd. [s.l.] : The McGraw−Hill Companies, 2001.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Věnčitá tepna na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.