Antokyán
Antokyány (z gréckych slov ἀνθός (ánthos) = kvet, κυανός (kyanos) = oceľovo modrý) sú vodou rozpustné pigmenty vo vakuolách niektorých buniek. Patria k flavonoidom, v rastlinách sa vyskytujú vo forme glykozidov a ich aglykonová (bezcukrová) časť sa označuje ako antokyanidín.[1]
Farba sa mení v závislosti od kyslosti (pH). Kyslé roztoky antokyánov bývajú červené, neutrálne fialové, a zásadité modré, zeleno-žlté až bezfarebné.[1]
Antokyány majú početné zastúpenie v prírode. Podieľajú sa napr. na modrom sfarbení kvetov fialiek, červenom sfarbení kvetov divých makov, či ruží. Sú obsiahnuté v mnohých plodoch, ako napríklad vtáčí zob, ríbezľa čierna. Ak sa nachádzajú v listoch, tak ich sfarbujú do modra, napríklad červená kapusta.
Zmena reakcie bunkovej šťavy spôsobuje u niektorých rastlín počas kvetného vývoja zmenu farby korunných listov. V prípade pľúcnika lekárskeho sú nerozvinuté kvety červené, pri rozkvete fialové a nakoniec, obvykle po opelení, sa sfarbia do modra. Modro sfarbené kvety už opeľovači nenavštevujú (farba kvetov tak môže signalizovať aj množstvo dostupného nektáru).
Využitie
Používajú sa ako potravinové farbivá s označením E163 (a – f). Ide o povolené prírodné aditíva.[2]
Referencie
- CIGÁN, Miroslav. Antokyánové farbivá, ich význam a prítomnosť v prírodných zdrojoch (bakalárska práca) [online]. Nitra : Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU, 2010, [cit. 2016-10-29]. Dostupné online.
- TÓTH, T., TOMÁŠ, J., VOLLMANNOVÁ, A., LAZOR, P., BAJČAN, D.. Rizikové faktory potravového reťazca IV: Riziká potravinárskych farbív [online]. Nitra : Katedra chémie, Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU, 2004-07-10, [cit. 2016-10-29]. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antokyan na českej Wikipédii.
Chemický portál |