Vitamín D

• Vitamín D₁: molekulová zlúčenina erkalciolu s lumisterolom, 1:1
• Vitamín D₂: erkalciol (= ergokalciferol; vytvorený zo ergosterolu)
• Vitamín D₃: kalciol (= cholekalciferol; vytvorený zo 7-dehydrocholesterolu)
• Vitamín D₄: 22,23-dihydroergokalciferol
• Vitamín D₅: sitokalciferol (vytvorený zo 7-dehydrositosterolu)

Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v koži pôsobením slnečného žiarenia z provitamínu 7-dehydrocholesterolu, derivátu cholesterolu. Ultrafialové žiarenie štiepi B jadro zlúčeniny za vzniku cholekalciferolu, teda vitamínu D₃. Ľudské telo vie vyrobiť 10 000 – 12 000 medzinárodných jednotiek IU (1 mcg zodpovedá 40 IU) pri 30 minútovom letnom opaľovaní. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče, ktoré produkujú vitamín D. Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 – 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dvakrát do týždňa, zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D stačí na 2 – 4 mesiace. Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, t. j. ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog a vek. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú vystavení dostatočnému množstvu UV B počas zimných mesiacov potrebných na tvorbu vitamínu D. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením. Zaujímavé však je, že opálení ľudia alebo ľudia s tmavšou pokožkou budú prijímať oveľa menej vitamínu D, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov. Problém nastáva v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukoval dostatok vitamínu D.

V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska, platesa], sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch. Vegáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, datle alebo rastlinné tuky a oleje, či obilniny „umelo“ obohatené (fortifikované) o vitamín D. Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Pri varení sa vitamín neznehodnocuje.

U rastlín je prekurzorom ergosterol a rastlinný vitamín je potom ergokalciferol, alebo vitamínu D₂

Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápnika a fosforu. V čreve a obličkách sa aktiváciou receptorov vitamínu D (VDR) zvyšuje absorpcia týchto minerálov. Týmto účinkom prispieva spoločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v telesných tekutinách a tkanivách (účinok hormonálneho charakteru). Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu má aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať - priamo či nepriamo - viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu. Posilňuje imunitný systém (tzv. cytotoxicita makrofágov a aktivita buniek imunitného systému – zabijakov). Hypoteticky je dokonca schopný modifikovať proliferáciu a diferenciáciu buniek, angiogenézu. Týmto spôsobom zabraňuje aspoň čiastočne a za určitých okolností deleniu rakovinových buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy aj smrť rakovinových buniek. Pôsobí teda antikarcinogénne. Je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože (psoriáza), stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Dopĺňanie vitamínu D počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V období dojčenia zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v detstve a puberte sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokázateľné pozitívne účinky na centrálny nervový systém. Deficit spôsobuje únavu, depresívne ladenie. Uvažuje sa o význame jeho nedostatku v etiológii roztrúsenej sklerózy a neutralizácii toxických účinkov olova a ďalších ťažkých kovoch. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1. typu.

Komplexné pozitívne účinky vitamínu D na imunitu organizmu, procesy bunkového delenia, kosti, svaly, mozog a psychiku, krvný obeh, ochorenia ako cukrovka 1. typu, roztrúsená skleróza, porážka, sa môžu podľa najnovších štúdii uplatniť až pri vyšších dávkach metabolitov vitamínu, ktoré sú dopĺňané do tela. Výrobcovia by mali informáciu o obsahu vitamínov uvádzať na obaloch alebo etiketách výrobkov. Najnižšia koncentrácia 25-hydroxy-vitamínu D3 v krvi je pre väčšinu ľudí 30 - 32 ng/ml (74 - 80 nmol/l). Denný príjem má celoročne zodpovedať odporúčanej dávke (pozor! norma sa zvyšuje hlavne v zime). Dávka zhruba 5 mikrogramov (200 IU), ktorá sa dá získať v 200 g ryby, 3 vajciach či 100 g avokáda, je v zime pre dospelého človeka nedostačujúca.

V roku 2012 zverejnil Úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) nové bezpečné denné príjmy vitamínu D:

Zdroj údajov: EFSA Journal 2012;10(7):2813

Minimálne denné dávky vitamínu D, ktoré slúžia na udržanie jeho fyziologickej hladiny v organizme (z roku 1989):

Údaje z Recommended Dietary Allowances, 10th Edition. Food and Nutrition Board, National Research Ccouncil–National Academy of Sciences, 1989

Chemický portál Biologický portál