Zoznam najvyšších budov v Európe

Rímska insula

Prvé obytné výškové budovy v Európe vznikali pravdepodobne už v Rímskej ríši. Viacposchodové budovy, stavané najmä v starovekom Ríme boli nazývané latinským slovom pre ostrov - insula[1]. V Ríme sa ich nachádzalo niekoľko; boli viacposchodové, väčšinou v nich bolo 6 až 7 poschodí, niektoré mali dokonca aj 8 alebo 9. Výška bola kvôli nebezpečenstvu ohňa a zrútenia postupne obmedzovaná. Pravdepodobne najvyššou insulou bola Insulae Felicula, ktorá možno mala až 12 poschodí. Najvyššou budovou mimo Ríma bola v tom čase zrejme trojposchodová Porta Nigra (Čierna brána) s výškou 30 m, dnes svetoznámym monumentom nemeckého mesta Trier.

V stredoveku boli najvyššími stavbami ako Európy, tak aj sveta kostolné veže. Prvé vysoké kostoly boli postavené v Spojenom kráľovstve (Stará Katedrála sv. Pavla, Opátstvo Malmesbury, Lincolnská katedrála). Nemôžu však byť zaradené pod budovy, pretože sú klasifikované ako veže. Najvyššími budovami v tom období boli radnice v Mníchove a v Gdansku, ktorá bola najvyššou do konca 19. storočia. Vtedy sa stala najvyššou radnica vo Viedni a na začiatku 20. storočia sa najvyššou stala radnica v Kiele. Samostatnou časťou vývoja bola Mathematische Turm, 49 metrov vysoká budova v rakúskom Kremsmünsteri[1].

Ditherington Flax Mill

Počas priemyselnej revolúcie v 18. storočí a po nej sa začala experimentácia so železom a inými materiálmi. V roku 1797 bola v britskom Shrewsbury postavená vôbec prvá budova na svete so železnou nosnou konštrukciou a to Ditherington Flax Mill. Po jeho dokončení sa začal tento typ konštrukcie používať najmä na priemyslené budovy (Port Dundas). Do centier miest sa experimentácia dostáva až v polovici 19. storočia. Významnou časťou dejín výškových budov bol taktiež liverpoolsky Oriel Chambers, prvá budova so závesnou stenou z kovu a skla. Prvú železobetónovú konštrukciu na svete mal trojposchodový Maison de François Coignet z francúzskeho Saint-Denis.

Od konca 19. storočia do začiatku druhej svetovej vojny si získala výstavba výškových budov v Európe obľubu. Jedným z prvých významnejších bol rotterdamský hotel Het Witte Huis (1898, 42 m). Ďalšími významnejšími boli štokholmské dvojičky Kungstornen (1924/5, 60 m), milánska Torre Snia (1937, 59 m), madridské Edificio Metrópolis (1910, 45 m) a Palacio de la Prensa (1921, 61 m), varšavský PAST (1908, 51 m) a iné. Medzi prvé výškové budovy v Česko-Slovensku patrili brniansky Baťov mrakodrap, bratislavský Manderlák a košický Osemposchoďák. Výškovo prekonal radnice ako najvyššie budovy Európy až janovský Torre Terrazza Martini a to až v roku 1940.

Počas druhej svetovej a na začiatku studenej vojny bol postavený na rôznych miestach v Moskve komplex stalinistických mrakodrapov, známy ako Sedem sestier. Najstarší z nich, Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj, sa stal najvyššou budovou Európy v roku 1952. O rok neskôr ho predbehla moskovská univerzita Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova a tá bola najvyššou do roku 1990. Budovy, podobné Siedmim sestrám, sa v tomto čase začínajú stavať po celom Východnom bloku.

Mainhattan

Od konca 80. rokoch sa v rôznych veľkomestách Európy začínajú budovať moderné obchodné centrá, pre ktoré sú mrakodrapy typické. Jedným z prvých miest bol Frankfurt, v ktorom vznikli prvé dve budovy vyššie ako moskovská univerzita v Európe. Frankfurtská skyline dostala pomenovanie Mainhattan. Londýnske mrakodrapy sa nachádzajú najmä v obchodnej štvrti Canary Wharf, aj keď niektoré (vrátane 30 St Mary Axe) sa nachádzajú v centre mesta City of London a najvyšší londýnsky mrakodrap Shard London Bridge v štvrti Southwark. V Paríži vyrastajú mrakodrapy v štvrti La Défense a moskvské obchodné centrum sa nazýva Moskva-Siti. V poslednom období vyrastajú výškové budovy aj v mestách Madrid (CTBA), Bonn (Gronau), Istanbul, Miláno (CityLife) a iné. I napriek výstavbe viacerých mrakodrapov vo varšavskom obvode Śródmieście, najvyššou budovou je už od roku 1954 Palác kultúry a vedy, jeden z kópií Siedmich sestier.

Časová os

Od	Do	Obrázok	Názov	Miesto	Výška
3200 pred Kr.[2][3]	456 pred Kr.		Newgrange	Lougher	12 m[4]
456 pred Kr.[5]	432 pred Kr.		Diov chrám	Olympia	~13 m[6]
432 pred Kr.[7][8]	122 n. l.		Partenón	Atény	13,72 m
280	1250		Porta Nigra[9]	Trier	30 m
1250	1310		Altpörtel[10]	Speyer	55 m
1310	1382		Altes Rathaus[11]	Mníchov	56 m
1382	1883		Gdanská radnica[12]	Gdansk	82 m
1883	1911		Wiener Rathaus[13]	Viedeň	104,3 m
1911	1940		Neues Rathaus[14]	Kiel	106 m
1940	1952		Torre Terrazza Martini[15]	Janov	116 m
1952	1953		Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj	Moskva	176 m
1953	1990		Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova	Moskva	240 m
1990	1997		Messeturm	Frankfurt nad Mohanom	256,6 m
1997	2005		Commerzbank-Tower	Frankfurt nad Mohanom	258,7 m
2005	2007		Triumf-Palas	Moskva	264,1 m
2007	2010		Bašňa na Naberežnoj, blok C	Moskva	268,4 m
2010	2012		Gorod Stoľic, veža Moskva	Moskva	301,8 m
2012	2013		Shard London Bridge	Londýn	310 m
2013	2015		Merkurij Siti Tauer	Moskva	338,8 m
2015	2016		OKO - Veža Juh	Moskva	354,2 m
2016	2019		Federacija - Veža Východ	Moskva	373,7 m
2019	dnešok		Lakhta Center	Petrohrad	462 m

• Zoznam najvyšších budov sveta
• Zoznam najvyšších budov v Severnej Amerike

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zoznam najvyšších budov v Európe

• SkyscraperCity