Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne
Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne je jedným z vrcholných diel modernej česko-slovenskej konštruktivistickej architektúry medzi dvoma vojnami, dokončená v Zlíne v roku 1938 podľa projektu Vladimíra Karfíka. O stavbe novej administratívnej budovy sa uvažovalo už od roku 1936, v dobe, keď počet úradníckych miest prekročil 2000 pracovníkov. Pôvodne sa uvažovalo s tromi podlažiami, vzájomne prepojenými objektmi. Keď Vladimír Karfík navrhol výškovú budovu, Jan Antonín Baťa sa pre túto budovu nadchol. Táto 77 a pol metra vysoká budova bola pred vojnou najvyššou budovou v Česko-Slovensku a zároven aj druhá najvyššia v Európe.
Umiestnenie
Je pozoruhodná z hľadiska architektonického aj urbanistického. Situovaná je v tradičnej rade továrenských budov. Bezprostredne ovplyvňuje námestie Práce a uzatvára jeho severnú stranu. Stáva sa tak typickou dominantou a symbolom modernej koncepcie mesta.
Hmota a dispozícia
Z dispozičného hľadiska ide o trojtrakt, koncipovaný na rovnakej modulovej sieti (6,15 x 6,15 m) ako výrobné objekty. Budova je 77 metrov vysoká a 6,5 metrov pod úrovňou terénu. Pôdorysná plocha je 1 850 m2, kubatúra 120 000 m3, plocha podláh 30 000 m2, plocha omietok 40 000 m2. Celé podlažie je veľkopriestorová kancelária s rozmermi 80 x 20 metrov, kde pracuje asi 200 ľudí. Táto – ako sa neskôr v odbornej terminológii nazývala „kancelárska krajina“ – bola bez priečok. Ak sa niekde priečka nachádzala, bola montovaná z dielcov a zasklená. Tá dovoľovala maximálnu pružnosť v zmenách dispozície, pretože vo firme sa udalosti vyvíjali rýchlym tempom. Pracovná plocha zostala čistá , vzhľadom na to, že vertikálna komunikácia ( schodište a výťahy), hygienické zariadenia a klimatizačné komory boli vytlačené mimo tento priestor.
Konštrukčné riešenie
Nosná konštrukcia objektu je železobetónová. Obvodový plášť tvoria oceľové dvojité okná. Materiálom sa mal plášť priblížiť charakteru priemyselných budov. Po technickej stránke bola budova skonštruovaná na špičkovej úrovni. Vykurovanie a vetranie bolo riešené vzduchotechnikou. Budova je plne klimatizovaná systémom CARRIER. Okná sú neotvárateľné, umývateľné zvonku pomocou výťahovej klietky zavesenej hore na koľajnicovej rímse. Klietka má 4 možnosti pohybu: hore - dole, dopredu - dozadu. Ak je zadaný príkaz napr. hore - dopredu, ide klietka nahor pod štyridsaťpäť percentným sklonom. Aby sa zavesená klietka pri umývaní od priečelia neodtláčala, je pridržiavaná k oceľovým oknám slabými elektromagnetmi.
Všetkých 16 podlaží je prepojených štyrmi automatickými rýchlovýťahmi, ktoré dosahujú rýchlosť 3,5 m/s s kapacitou 100 osôb, paternostrom, nákladným výťahom a výťahom pre návštevy. Skutočnou technickou lahôdkou je výťah – kancelária šéfa firma o rozmeroch 6 x 6 metrov, klimatizovaná, s umývadlom. Samozrejmosťou je potrubná pošta či podlahové zásuvky elektrického prúdu a telefónu v každom štvorci 3 x 3 metra.
Toto vrcholné Karfíkove dielo je považované za národnú kultúrnu pamiatku v období funkcionalizmu. Stavba dokázala v priebehu rokov vysokú variabilitu využitia a estetickú hodnotu.
Zdroje
- NOVÁK, P.: Zlínska architektúra. Zlín: Pozimos, 1993. str. 160, 169.
- DULLA, M. a kol.: Majstri architektúry. Bratislava: Perfekt, 2005. str. 62, 63.
- Fakulta architektúry a Spolok architektov Slovenska: Vladimír Karfík 1901-2001 /zborník príspevkov z vedeckej konferencie/. Fakulta architektúry STU, Bratislava 2001.
- KARFÍK, V.: Architekt si spomína. Bratislava: Spolok architektov Slovenska, 1993.
články v časopisoch
- Fórum architektúry: str. 48, číslo 5, 1995
- Fórum architektúry: str. 5-10, číslo 12, 2001
- Architekt (český): str. 40-45,číslo 2, 2001
- Architekt (slovenský): str. 57-61,číslo 9, 2001
- Projekt (slovenský): str. 56-57, číslo 5, 1996
- Projekt (slovenský): str. 4-64, číslo 4, 2001
- Projekt (slovenský): str. 41-48, číslo 5, 2001
