Newgrange
Newgrange (írs. Dún Fhearghusa) je mohyla v oblasti Brú na Bóinne v Írsku.
| Archaeological Ensemble of the Bend of the Boyne* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
 | |
| Štát |  |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, iii, iv |
| Identifikačné č. | 659 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| História zápisu | |
| Zápis | 1993 (17. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Po náhodnom objavení v roku 1699 miestnymi obyvateľmi bola považovaná za jaskyňu. Pripísali ju Keltom a pokladali ju za pohrebisko panovníkov kráľovstva Tara, ktoré údajne vzniklo v prvých storočiach po Kristovi. Newgrange dokonca dávali do súvislosti so šachtovými hrobmi v Mykénach. V skutočnosti je podstatne staršie než Mykény, dokonca staršie než Stonehenge či pyramídy.
Newgrange, ktoré sa v írskej literatúre oslavuje ako sídlo Boynov, je megalitická chodbová hrobka pochádzajúca z polovice 3. tisícročia pred Kr. a zjavne poukazujúca na vysoko rozvinutú spoločnosť mladšej doby kamennej, ktorá vtedy v údolí rieky Boyne prežívala svoj rozkvet. Chodba široká 0,9 metra a dlhá 16,7 metra, orámovaná a strážená veľkými monolitmi, vedie k centrálnej hrobke, ktorá má tri výklenky. Výška chodby pri vchode je 1,5 metra a až k hrobke sa zvyšuje na dvojnásobok. Hrobka a chodba sú zakryté kamenným návrším, ktoré pozostáva odhadom z 200 000 ton voľne naložených kameňov. Celá stavba bola starostlivo izolovaná proti prieniku vody a obklopená kruhom vztýčených balvanov.
Newgrange ponecháva mnoho otvorených otázok. Prečo sa v tak starostlivo vybudovanej hrobke uchovávali pozostatky iba piatich ľudí? Ako sem dopravili obrovské kamenné balvany, ktoré neboli rozdelené na viac kusov? Je možné, že sa do tejto krajiny dostali pohybom ľadovcov? Ako dlho stavba trvala a koľko ľudí sa na nej zúčastnilo? Niektoré kamene sú vyzdobené rôznymi geometrickými vzormi, ale prečo sú tieto vzory niekedy na miestach, kde ich za normálnych podmienok nevidno? V inom bode je viac jasností. Archeológ z Newgrange profesor O’Kelly poukázal na to, že stavba je orientovaná tak, že svetlo vychádzajúceho slnka v čase zimného slnovratu dopadá na pozdĺžnu stranu chodby a do hrobky. Pravdepodobne už v čase budovania Newgrange svietilo Slnko na jeden vyzdobený kameň na vzdialenom konci hrobky. Vchod bol pôvodne zakrytý kameňom, no starostivlo skonštruovaná škára v príkrove umožňovala, aby svetlo preniklo. Tento efekt možno pozorovať v období dvoch týždňov okolo zimného slnovratu. Niečo podobné je známe o pohrebisku Maes Howe na Orknejských ostrovoch. Vznik mohyly sa odhaduje na obodbie 2700 pred Kr. Tam však hrob ožaruje zapadajúce zimné slnko. Význam slnka v Newgrange podporuje teóriu odvodenú z raných írskych písomností. Pohrebisko sa dáva do súvislosti s naprirodzenými bytosťami, najmä s „bohom dobra“ menom Dagda, ktorého uctievali aj ako boha slnka.
