Trenčianska kotlina
Trenčianska kotlina je geomorfologický podcelok Považského podolia. Leží v centrálnej časti Trenčianskeho kraja.
Trenčianska kotlina | |||
kotlina | |||
Kotlina z Trenčianskeho hradu | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Trenčiansky | ||
Okresy | Trenčín, Nové Mesto n/Váhom | ||
Nadradená jednotka |
Považské podolie | ||
Susedné jednotky |
Ilavská kotlina Inovecké predhorie Vysoký Inovec Bielokarpatské podhorie Trenčianska vrchovina Dolnovážska niva | ||
Mesto | Trenčín | ||
Súradnice | 48°51′10″S 17°58′20″V | ||
Najnižší bod | koryto Váhu pri Beckove | ||
- výška | 180 m n. m. | ||
Poloha kotliny na Slovensku
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Nachádza sa na západnom Slovensku v južnej časti stredného Považia a tvorí južnú časť Považského podolia. Má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad, dĺžku cca 18 a šírku do 10 km. Kotlina lemuje Váh, ktorý vytvára os kotliny a v ktorého blízkosti vedú významné dopravné komunikácie. Centrum územia tvorí v jeho severnej časti ležiaci Trenčín. Patrí do teplej klimatickej oblasti.
Kotlinu ohraničujú zo západu výbežky Bielych Karpát (podcelok Bielokarpatské podhorie), z východu Považský Inovec (podcelky Inovecké predhorie a Vysoký Inovec) a Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina). Severne sa v Trenčianskom prielome začína Ilavská kotlina, na juhu sa v priestore Beckovskej brány začína Podunajská pahorkatina (podcelok Dolnovážska niva).[1]
Sídla v Trenčianskej kotline
Trenčianska kotlina patrí medzi husto zaľudnené územia a okrem množstva obcí leží na severnom okraji krajské mesto Trenčín. Osídlenie je pomerne rovnomerné, obce sa nachádzajú po oboch brehoch Váhu a v dolinách riek doň ústiacich. Z významnejších sídiel možno spomenúť Drietomu, Trenčianske Stankovce, Trenčiansku Turnú a Beckov.[2]
Doprava
Územím vedú dôležité dopravné komunikácie, spájajúce východ so západom - medzinárodná cesta E 50 (smerujúca z Brna na Žilinu) a E 572 (smerujúca zo Zvolena), vedúce po ceste I/9. Od Bratislavy vedie Považím na Žilinu diaľnica D1 a cesta I/61, po ľavom (severne od Trenčína po pravom) brehu aj cesta II/507. Severo-južným smerom vedie aj železničná trať Bratislava – Žilina, ktorá je súčasťou V. európskeho koridoru a hlavného prepojenia západného a východného Slovenska. V Trenčíne sa na hlavnú slovenskú magistrálu pripája trať na Ponitrie.[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.