Nitrianska pahorkatina

Severná časť Nitrianskej pahorkatiny sa nachádza v relatívne širokom priestore medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec. Na východnom okraji územia tečie rieka Nitra a podcelok sa dá približne vymedziť mestami Nitra, Nové Zámky, Sereď, Hlohovec, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Na severe Nitrianska pahorkatina hraničí so Strážovskými vrchmi a jeho podcelkami Nitrické vrchy a Zliechovská hornatina, na západe leží Považský Inovec a jeho podcelky Vysoký Inovec, Nízky Inovec, Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie. Rovinaté oblasti začína na juhozápade ležiaca Dolnovážska niva, južným smerom nadväzuje Podunajská rovina a juhovýchodným smerom pokračuje Podunajská pahorkatina Nitrianskou nivou. Východným smerom následne tvorí zreteľnú hranicu pohorie Tribeč a jeho podcelky Zobor, Jelenec, Veľký Tribeč a Rázdiel a v údolí Nitry na severe územia susedí Oslianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny).[1]

Z územnosprávneho hľadiska sa väčšina Nitrianskej pahorkatiny nachádza v Nitrianskom kraji, na západe však čiastočne aj v Trnavskom kraji a na severe aj v Trenčianskom kraji. Na území Nitrianskej pahorkatiny sú okresy: Nitra, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Hlohovec, Galanta, Šaľa a Nové Zámky.

Nitrianska pahorkatina ako geomorfologický podcelok sa delí na 7 geomorfologických častí:

• Zálužianska pahorkatina
• Bojnianska pahorkatina
• Bánovská pahorkatina
• Drieňovské podhorie
• Tribečské podhorie
• Nitrianska tabuľa
• Nitrianske vŕšky

Zväčša zvlnený reliéf Nitrianskej pahorkatiny je ako stvorený pre poľnohospodárstvo. V južných častiach oblasti je pôda tvorená černozemami, v severnejších územiach zas hnedozemami. Aj klimatické podmienky mimoriadne nahrávajú poľnohospodárskej činnosti – priemerná teplota v januári sa pohybuje v rozmedzí 1 – 4 stupne Celzia, v júli 18 – 20 stupňov Celzia. Priemerné zrážkové úhrny sú 600 – 700 mm ročne.

Toto predurčenie nezostalo nevyužité. Územie sa skutočne intenzívne využíva na poľnohospodárstvo, z pôvodných dubových porastov ostali len zvyšky v podobe hájov. Nitra sa dokonca považuje za centrum slovenského poľnohospodárstva s jedinou slovenskou univerzitou, zameranou na túto činnosť a s výstaviskom Agrokomplex.

Na území Nitrianskej pahorkatiny leží niekoľko maloplošných chránených území:

• Bábsky les – národná prírodná rezervácia
• Dubník – národná prírodná rezervácia
• Močenský park – chránený areál
• Bábsky park – chránený areál
• Rumanovský park – chránený areál
• Šalgočiansky park – chránený areál
• Šuriansky park – chránený areál
• Tovarnícky park – chránený areál
• Dolné lazy – chránený areál
• Brodziansky park – chránený areál
• Tesársky park – chránený areál
• Čermiansky močiar – prírodná pamiatka
• Chynoriansky luh – prírodná rezervácia
• Potok Machnáč – prírodná pamiatka
• Svinica – prírodná pamiatka
• Nitriansky dolomitový lom – prírodná pamiatka[2]

Najdôležitejšími mestskými sídlami v oblasti sú Nitra, Hlohovec, Topoľčany, Partizánske a Bánovce nad Bebravou. Ostatné okresné mestá, ktorých okresy ležia v oblasti Nitrianskej pahorkatiny sa buď nachádzajú mimo tejto oblasti, alebo je ich zaradenie sporné. Najmä v okolí Nitry sú archeologické náleziská pravekých a ranostredovekých osídlení, vrátane veľkomoravských dvorcov a hradísk.

Dôležité komunikácie vedú najmä krajským mestom Nitra; od Trnavy na Zlaté Moravce vedie medzinárodná cesta E 58 v trase rýchlostnej cesty R1 a zo severu na juh vedie cesta I/64 (Prievidza – Nové Zámky). Juhozápadným okrajom pahorkatiny vedie cesta I/75 (Šaľa – Nové Zámky) a na severe prechádza cesta I/9 (Trenčín – Prievidza). Železničná doprava je zastúpená najmä regionálnymi traťami, južným okrajom vedie železničná trať Bratislava – Štúrovo. Cez Nitru vedú trate Leopoldov – Kozárovce i trať do Prievidze, na ktorú sa pripája trať do Trenčína.

• Okolie Topolčian