Tatra T6A5
Tatra T6A5 je typ štvornápravovej električky, ktorá bola v rokoch 1991 – 1998 vyrábaná spoločnosťou ČKD Tatra v Prahe pre český a slovenský trh ako nástupca električiek Tatra T3. Celkovo bolo vyrobených 296 týchto vozňov (+ jedna karosérie), ktoré dodnes jazdia v Prahe, Brne, Ostrave, Bratislave a Košiciach a po roku 2016 aj v Charkove, Sofii, Kyjeve a v Kamjanskem.
Tatra T6A5 | |
Súprava vozňov Tatra T6A5 v Prahe | |
Výrobné údaje | |
---|---|
Typ | T6A5 |
Výrobca | ČKD |
Prototyp(y) | 1991 |
Rok výroby | 1991 – 1998 |
Počet vyrobených kusov | 296 + 1 skriňa |
Technické údaje | |
Dĺžka (bez spriahadiel) | 14 700 mm |
Šírka | 2 500 mm |
Výška | 3 165 mm |
Pohotovostná hmotnosť | 18 700–19 500 kg |
Max. rýchlosť | 65 km/h |
Rozchod | 1000 / 1435 mm |
Obsaditeľnosť | |
Miest na sedenie | 25–31 |
Miest na státie | 75–84 (5 os./m²) |
Motory a elektrická výzbroj | |
Motor | TE 023, TE 026A02 |
Výkon | 4×45 / 4×46,8 kW |
Elektrická výzbroj | tyristorová TV3 |
Napájacie napätie | 600 V |
Historické pozadie
Koncom 80. rokov 20. storočia boli do česko-slovenských miest neustále dodávané električky Tatra T3 skonštruované na prelome 50. a 60. rokov toho istého storočia. Počas 80. rokov sa v ČKD už pracovalo na projektoch električiek ďalšej generácie, vtedy vznikol aj trojčlánkový vozeň Tatra KT8D5, ktorého sériová výroba ale bola zahájená až na konci desaťročia. Pre Sovietsky zväz bol vo veľkej miere vyrábaný model Tatra T6B5, ktorý však nebol pre tuzemské mesta vhodný. Keďže však bola obnova vozňového parku zastaranými električkami T3 s nehospodárnu odporovou reguláciou krokom späť, ČKD na prelome 80. a 90. rokov vyvinulo pre české a slovenské mestá nástupcu legendárnej „tej trojky“ – typ T6A5.[1]
Model T6A5.3 vznikol v druhej polovici 90. rokov 20. storočia ako modernizácia vozňa T3 s dosadením novej vozňovej skrine na pôvodné podvozky. Vzhľadom k cene, ktorá bola takmer zhodná s cenou novej električky, bolo od tohto spôsobu upustilo.[2] Pre tento vozeň sa medzi zamestnancami pražského dopravného podniku používa prezývka „kočkopes“.[3]
Konštrukcia
Tatra T6A5 je jednosmerný štvornápravový motorový električkový vozeň. Je odvodený z modelov T6B5 pre ZSSR a T6A2 pre NDR.[4] Skriňa električky je zvarená z valcovaných a lisovaných oceľových profilov, ktoré sú z vonkajšej strany oplechované, z vnútornej strany obložené umakartom a sololitom. Podlaha vozňa, ktorá sa nachádza vo výške 920 mm nad temenom koľajnice,[5] je pokrytá protišmykovou krytinou. Električka má v pravej bočnici troje dvere, v prvých dodávkach išlo o dvere štvorkrídlové skladacie, neskôr vyrobené vozne dostali dvojkrídlové výklopné dvere. Sedačky pre cestujúcich sú u starších električiek koženkové, novšie vozne majú plastové s textilným poťahom. Horná časť okien je otvárateľná, pôvodne bola posuvná (ako u T3), u vozňov z novších dodávok sú výklopné. Kabína vodiča je úplne uzavretá s posuvnými dverami.
Električka je vybavená elektrickou výzbrojou typu TV3 s tyristorovou reguláciou. Jednosmerné sériové trakčné motory sa nachádzajú v podvozkoch (v každom dva) a sú uložené pozdĺžne. Vždy dva motory sú zapojené do série a sú napájané z jedného pulzného meniča. Vozne sú vybavené viacčlenným riadením, je tak možné spájať električky T6A5 do dvoj- alebo trojvozňových vlakov a ovládať je len z predného vozňa.[6]
Ak je súprava 2 x T6A5 spojená poloautomatickými spriahadlami (ide o spriahadlo spoločnosti Sécheron s mechanickou časťou + GF +), potom možno jazdiť len na jeden pantograf (v Prahe a Ostrave je vytiahnutý pantograf prvého vozňa, v Košiciach je vytiahnutý len pantograf druhého vozňa, v Bratislave sa potom využíva buď iba predného alebo iba zadného zberača). Do Brna boli dodané vozne bez silového elektrického prepojenia, ktoré musia mať vytiahnuté oba pantografy.
V polovici 90. rokov 20. storočia vznikli pre rôzne skúšky dva prototypy električky T6A5.[2] Jeden z nich bol vybavený elektrickou výzbrojou TV14, okrem toho mal zakryté podvozky, lebo sa skúšalo zníženie hluku. Druhý vozeň mal striedavú elektrickú výzbroj TV30.
Tatra T6A5.3
Električka T6A5.3 (jediný kus) je prototypová rekonštrukcia staršej električky T3 s dosadením novej vozňovej skrine typu T6A5. Z vozňa T3 boli použité predovšetkým podvozky a niektoré ďalšie diely. Proti ostatným električkám T6A5 má T6A5.3 modernejšiu elektrickú výzbroj typu TV14 s tranzistorovou reguláciou výkonu a klasické spriahadlá pražského typu. Na jej výrobe sa podieľala ČKD, ktorá dodala novú vozňovú skriňu, a Dopravní podnik hl. m. Prahy.[3]
Dodávky električiek
V rokoch 1991 až 1998 bolo vyrobených celkom 296 vozňov T6A5 a 1 nová vozňová skriňa. Boli určené výhradne pre Česko-Slovensko, respektíve neskôr pre samostatnú Českú a Slovenskú republiku.
Súčasný štát | Mesto | Stránka | Typ | Roky dodávok | Počet vozňov | Evidenčné čísla pri dodaní |
Poznámky | Zdroj |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Brno | stránka | T6A5 | 1996 | 20 | 1201–1220 | [7] | ||
Ostrava | stránka | T6A5 | 1994 – 1998 | 38 | 1101–1138 | [8] | ||
Praha | stránka | T6A5 | 1995 – 1997 | 150 | 8601–8750 | [9] | ||
náhr. skriňa | 1998 | 1 | 8600 | použitá pre vozeň T6A5.3 | [3] | |||
Bratislava | stránka | T6A5 | 1991 – 2006 | 58 | 7901–7958 | č. 7901, 7902, 7957, 7958 – prototypy | [10] | |
Košice | stránka | T6A5 | 1992 – 1993 | 30 | 600–629 | [11] |
Prevádzka
Prototypy
Prototypy (skúšané v Prahe pod číslami 0026 a 0027) boli vyrobené v roku 1991.[12] Po rôznych skúškach boli o rok neskôr odoslané do Bratislavy, kde s evidenčnými číslami 7901 a 7902 sú doteraz v prevádzke.
Na ďalších skúšobných vozňoch (s číslami 0030 a 0032 vyrobených roku 1996) sa bez cestujúcich skúšala predovšetkým nova elektrická výzbroj typov TV14 (na vozne č. 0030) a TV30 (vozeň č. 0032). Po krachu ČKD Dopravných systémov boli oba vozne v roku 2004 predané spoločnosti Pars nova, kde boli upravené (vrátane dosadení štandardnej elektrickej výzbroje TV3), a potom odpredané do Bratislavy, kde dostali evidenčné čísla 7957 a 7958.[10]
Brno
Do Brna boli dodané až električky T6A5 z novšej série, išlo konkrétne o 20 vozňov vyrobených v roku 1995 a do prevádzky zaradených na jar nasledujúceho roku (boli označené evidenčnými číslami 1201–1220).[7] Tieto električky sú vybavené výklopnými dverami s dopytovým otváraním cestujúcimi, ručným radičom, polopantografom Stemann a informačným systémom s transparentmi.[4] Sedadlá sú usporiadané po oboch stranách vozňa v jednom rade. Keďže sú v Brne električky T6A5 v prevádzke výhradne v stálych dvojvozňových súpravách, výbava predného a zadného vozňa sa líšia. Zadné vozne nie sú vybavené napr. predným informačnom transparentom či klimatizáciou kabíny vodiča.[13] Vozne sú navzájom spojené poloautomatickými spriahadlami, predné spriahadlo predného vozňa a zadné spriahadlo zadného vozňa je pražského typu. Vozne pôvodne dodané do Brna nie sú silovo elektricky prepojené, preto súpravy 2×T6A5 (resp. 3×T6A5) jazdia so všetkými vytiahnutými pantografmi.[2] Od roku 2015 sú postupne všetky električky opravované. Pri tejto oprave dochádza k výmene poloautomatických spriahadiel medzi vozňami za spriahadlá pražského typu so zásuvkou podľa typu Vario LF a dosadeniu vnútorného i vonkajšieho kamerového systému. Ďalej je do zadného vozňa doplnený predný informačný transparent a pri prednom vozne je vymenená klimatizácia Hagenuk za klimatizačnú jednotku Konvekta KL 20 E.[14]
Záverom mája 2019 vydal DP mesta Brna 10 ojazdených pražských vozňov,[15] ktoré boli dodané v júni. Električky dostali č. 1221–1229 a po vykonaní opráv a úprav vycestovala prvá pražská súprava č. 1228+1223 do prevádzky s cestujúcimi 29. októbra 2019. Silové prepojenie vozňov zostalo zachované a používa sa, takže súpravy jazdia s jedným vytiahnutým pantografom. Dvaja zo zakúpených vozňov do bežnej prevádzky nezasiahli: jeden bol rozobraný na náhradný diel, druhý, pre ktorý bolo pôvodne určené č. 1224, ktoré tak nebolo obsadené, začal byť využívaný ako posunovacia električka v ústredných dielňach (č. 4921).[16] V auguste 2020 zakúpil DPMB ďalších 20 pražských električiek T6A5, ktoré majú nahradiť vozne T3G.[17]
Od júla 2019 začal DPMB skúšobne prevádzkovať na linke 1 jednu trojicu električiek T6A5,[18] na ktorú v septembri 2019 nadviazala aj druhá podobná trojica.[19] V septembri 2020 bola do prevádzky uvedená ďalšia trojica,[20] štvrtá bola zostavená v októbri. Celkovo by malo byť zostavených šesť trojíc.[21]
Ostrava
Prvé električky T6A5 na území dnešného Česka boli zaradené do prevádzky v roku 1994 v Ostrave.[22] Išlo o desať vozňov, ktoré boli označené evidenčnými číslami 1101–1110. Ďalšie dodávky prebehli v rokoch 1995, 1996 a 1998, celkom bolo dodaných 38 električiek T6A5 do položky 1138. V Ostrave sú všetky vone vybavené skladacími štvorkrídlými dverami, polopantografom a ručným radičom, sedačky pre cestujúcich sú rozmiestnené systémom 2+1. Električky z prvej dodávky mali v prednej časti strechy nainštalovaný tzv. budník pre číslo linky, novšie vozne už mali sériovo osadené maticové informačné transparenty (u prvých desiatich električiek boli dodatočne namontované v roku 1996).[23] Vozne T6A5 sú v Ostrave prevádzkované ako sólo, tak aj vo dvojvozňových súpravách. V júli 2019 bolo prevádzkovaných v rámci hudobného festivalu Colours of Ostrava celkom sedem trojvozňových súprav zložených z električiek T6A5.[24] V roku 2019 boli odstavené z prevádzky prvé dva vozne ev. č. 1131 a 1135, ďalšie dva nasledovali o rok neskôr.
Praha
Pražský dopravný podnik objednal celkom 150 kusov električky T6A5, ktoré boli dodané v troch sériách v rokoch 1995, 1996 a 1997 a ktoré boli označené evidenčnými číslami 8601–8750. Všetky vozne sú novšieho prevedenia, majú dvojkrídlové výklopné dvere, polopantografy, ručné radiče, spojené sú poloautomatickými spriahadlami, vybavené sú informačnými transparentmi. Električky dodané v roku 1995 majú usporiadanie sedadiel 1+1, vo zvyšných vozňoch sú sedačky rozmiestnené 1+2.[9] V Prahe sú električky T6A5 prevádzkované ako sólo, tak aj vo dvojiciach. Keďže sú v súprave oba vozne elektricky silovo prepojené, jazdia len na jeden (konkrétne na predný) zberač. Zaujímavosťou boli záťažové skúšky električkovej trate na Barrandov 1. novembra 2003, pri ktorých boli zostavené 3 trojvozňové súpravy zložené z električiek typu T6A5.[25]
V roku 1998 bol dokončený jediný vozeň typu T6A5.3, ktorý bol zaradený do pravidelnej prevádzky pod evidenčným číslom 8600.[2] Zlikvidovaný bol v roku 2012.[26]
Vozeň č. 8671 sa v septembri 2008 zúčastnil dopravnej nehody, pri ktorej bol vážne poškodený. Následne zostal odstavený vo vozovni Motol a koncom roka 2009 bol definitívne zlikvidovaný.[27] Táto električka sa tak stala prvým zrušeným vozňom typu T6A5 nielen v Prahe, ale aj v celom Česku. Ďalšie dva vozy č. 8697 a 8698 boli zrušené a zošrotované po nehode z 19. septembra 2011,[28] keď táto súprava narazila do stojacej električky Škoda 14 T.[29] V roku 2015 začalo systematické vyraďovanie vozňov T6A5 z dôvodu dodávky nových električiek Škoda 15 T. Prvým takýmto vozňom sa stala električka č. 8605.[30] O rok neskôr zakúpil 20 vyradených pražských vozňov dopravný podnik zo Sofie.[31] Koncom mája 2019 zostalo v prevádzke len 29 vozňov.[32] Odstavenie posledných T6A5 bolo, podľa DP Praha, plánované na rok 2020.[33] V máji 2020 bolo 11 prevádzkových vozňov typu T6A5.[34]
Bratislava
Bratislava dostala električky T6A5 ako vôbec prvé mesto už na konci roku 1991. Do roku 1997 dorazilo do hlavného slovenského mesta celkom 56 takýchto električiek (vrátane oboch prototypov) evidenčných čísel 7901–7956 ako v staršom, tak aj v novšom výrobnom prevedení.[10] Vozne z rokov 1991 a 1992 mali štvordielne skladacie dvere a klasický pantograf. 12 električiek z roku 1993 už malo nainštalovaný polopantograf. Najnovšie vozne z rokov 1996 a 1997 už majú z výroby polopantograf, dvojkrídlové mimo výklopné dvere a maticové informačné transparenty. Staršie vozne dodané v rokoch 1991–1993 boli neskôr upravované dosadením polopantografu a maticových transparentov.Po krachu ČKD zostali v jej pražskom areáli nevyužité dva skúšobné prototypy električiek T6A5 s atypickými prvkami. Tie boli odstránené v šumperskej spoločnosti Pars nova a električky boli začiatkom roka 2006 dodané do Bratislavy, kde dostali čísla 7957 a 7958. Nasadenia do pravidelnej prevádzky sa dočkali v decembri toho istého roku, po dlhom kolobehu schvaľovania.[10]
Električky T6A5 jazdia v Bratislave (až na výnimky) vždy vo dvojvozňových súpravách, len pri mimoriadnych príležitostiach sú vypravené sólo vozne.[10] V lete 1993 bola skúšaná trojvozňová súprava vozňov T6A5, ktorá sa na približne tri hodiny objavila aj v prevádzke s cestujúcimi na linke 7. Ďalšie dva trojvozňové vlaky premávali 14. a 15. novembra 1996 ako prídavné spoje na linke 11.[35] Súprava tvorená tromi vozňami T6A5 bola v máji a júni 2019 skúšobne vyrozprávaná na linku 7.[36]
Košice
Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) zakúpil celkom 30 električiek T6A5 (evidenčné čísla 600–629). Tie boli dodané v roku 1992, iba dva vozne až v nasledujúcim roku (jeden z nich bol v skúšobnej prevádzke v Segedíne).[37] Išlo o električky najstaršieho prevedenia s klasickým pantografom, štvordielnymi skladacími dverami a poloautomatickými spriahadlami. Vozne sú prevádzkované sólo i vo dvojiciach. Zaujímavosťou je, že dvojvozňové súpravy jazdia iba na zadnom zberaču. Na konci 90. rokov boli niektorým električkám nainštalované digitálne maticové transparenty, ostatné vozne získali elektronický informačný systém v roku 2006.[38]
V roku 1999 dostal DPMK ponuku ČKD na výrobu vlečného, čiastočne nízkopodlažného vozňa typu B6A5N. Vzhľadom na prípadné nutné úpravy električiek T6A5 a súčasné rušenie trochvozňových súprav električiek Tatra T3 k objednávke tohto vozňa nedošlo.[39]
V januári 2009 bol vyradený prvý vozeň typu T6A5 (ev. č. 618) po vážnej nehode v sídlisku Nad Jazerom. Druhý voz v súprave, ev. č. 619, bol opravený a zaradený do prevádzky sólo.
Ostatné prevádzky
Električky T6A5 spoločne s vlečnými vozňami B6A5 (pôvodne sa uvažovalo o dodaní električiek KT8D5) mali byť dodané aj pre plánovanú spoločnú električkovú sieť miest Chomutova a Jirkova. Nakoniec však plánované električky nahradili trolejbusy.[40]
Hoci boli električky T6A5 pôvodne prevádzkované výhradne na území Česka a Slovenska, existovali súvislosti aj so zahraničnými prevádzkami.
Na prelome rokov 1992 a 1993 bol v maďarskom Segedíne skúšaný jeden vozeň T6A5, ktorý bol určený do Košíc.
Električky typu T6A5 mali byť aj dodané do východonemeckého Schwerina. Kvôli zlej komunikácii dopravcu s výrobcom sa ale vo Schwerine v roku 1989 objavili vozne Tatra T6A2 s užšou karosériou.[41] Vzhľadom k skutočnosti, že nástupištia boli stavané pre 2,5 m široké vozne (T6A2 má 2,2 m), boli dodané električky T6A2 (spoločne s vlečnými vozňami B6A2) odovzdané do Magdeburgu. Po zmene pomerov v roku 1989 už boli výhradne nakupované nízkopodlažné električky, zatiaľ čo staršie vozne T3 a B3 boli modernizované. S nákupom vozňov T6A5 počítalo aj nemecké mesto Kamenica.[41]
V rokoch 2016–2020 zakúpil dopravný podnik zo Sofie v niekoľkých vlnách celkovo 55 vyraďovaných električiek T6A5 z Prahy.[42] Počas toho istého roka bolo z Prahy do Charkova dodaných 10 ojazdených vozňov T6A5.[43] V rokoch 2017 a 2018 zakúpil sedem pražských električiek T6A5 kyjevský dopravný podnik[44] v a roku 2020 si vydal šesť ojazdených vozňov z Prahy aj dopravca v ukrajinskom meste Kamjanske.[45]
Referencie
- VROBEL, Lukáš. T6A5 [online]. Prahamhd.vhd.cz, [cit. 2008-12-30]. Dostupné online.
- ČERNÝ, Martin, a kol. Malý atlas městské dopravy 2002. Praha : Gradis Bohemia, 2002. ISBN 80-902791-5-5. S. 66. [Dále jen Černý.]
- T6A5.3 [online]. Prazsketramvaje.cz, [cit. 2008-12-31]. Dostupné online.
- BUTSCHEK, Alan, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. Ústí nad Labem a Brno : Vojtěch Wolf – vydavateľství WOLF, 2000. S. 84.
- Typový výkres tramvaje T6A5 [online]. Skd.cz, [cit. 2008-12-30]. Dostupné online.
- Černý, s. 63–64.
- Bmhd.cz, [cit. 2008-12-31]. Dostupné online.
- Mhd-ostrava.cz, [cit. 2010-01-04]. Dostupné online.
- T6A5 [online]. Prazsketramvaje.cz, [cit. 2008-12-31]. Dostupné online.
- Tatra - ČKD T6 [online]. Imhd.sk, [cit. 2008-12-31]. Dostupné online.
- TATRANSKÝ, Adam. Košické koľaje 1891–2004. Brno : vlastný náklad, 2004. ISBN 80-239-3979-3. S. 82. [Ďalej len Tatranský.]
- BÍLEK, Richard. TRAMVAJOVÉ PROTOTYPY ŘAD T a K [online]. Tram.rusign.com, [cit. 2008-12-30]. Dostupné online.
- Černý, s. 65.
- manil. Generální opravy tramvají T6A5 [online]. Bmhd.cz, 2015-08-25, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
- K., Ondra. Nákup ojetých tramvají typu T6A5 z Prahy [online]. Bmhd.cz, 2019-06-04, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online.
- manil. Zprovoznění pražských vozů T6A5 [online]. Bmhd.cz, 2019-10-31, [cit. 2019-11-02]. Dostupné online.
- SŮRA, Jan. Brno koupilo z Prahy dalších dvacet vyřazených tramvají. Zdopravy.cz, 2020-09-02. Dostupné online [cit. 2020-09-02].
- HINČICA, Libor. V Brně vyrazí do provozu „trojče“ vozů T6A5 [online]. Cs-dopravak.cz, 2019-06-27, [cit. 2019-07-08]. Dostupné online.
- Vypravenost soupravy 1217+1218+1207 [online]. Bmhd.cz, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
- Ondra K.. Třetí trojice T6A5 v provozu [online]. Bmhd.cz, 2020-09-24, [cit. 2020-04-25]. Dostupné online.
- Ondra K.. Čtvrtá trojice T6A5 v provozu [online]. Bmhd.cz, 2020-10-26, [cit. 2020-10-29]. Dostupné online.
- Černý, s. 64.
- VANTUCH, Tomáš. Tramvaje ČKD T6A5 [online]. Ostramvaje.ic.cz, [cit. 2008-12-31]. Dostupné online.
- KALOČ, Matěj. Ostravské velkokapacitní soupravy na Coloursech [online]. Mhdzive.cz, 2019-07-23, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
- Zkušební provoz tramvají zaměřený na zatěžování energetického systému trati na Barrandov [online]. Prazsketramvaje.cz, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
- T6A5.3 (8600) [online]. Prag-straba.de, [cit. 2014-06-30]. Dostupné online. (nemecky)
- Existence a konec vozu T6A5 ev.č.8671 [online]. Prazsketramvaje.cz, [cit. 2010-01-04]. Dostupné online.
- T6A5 Seite 2 (8651-8700) [online]. Prag-straba.de, [cit. 2012-04-14]. Dostupné online. (nemecky)[nefunkčný odkaz]
- FORMAN, Jiří. Řidič tramvaje zřejmě nedobrzdil a při srážce zemřel, ve voze nebyli cestující [online]. Novinky.cz, 2011-9-19, [cit. 2012-04-14]. Dostupné online.
- ŠUROVSKÝ, Jan; JIŘÍK, Filip. Novinky ve vozovém parku tramvají v Praze v letech 2014 a 2015. Městská doprava, 2015, čís. 2, s. 24–29.
- Pražské „té šestky“ míří do Sofie. [online]. Cs-dopravak.cz, 2016-07-01, [cit. 2016-07-16]. Dostupné online.
- HINČICA, Libor. Brno kupuje 10 tramvají T6A5 z Prahy [online]. Cs-dopravak.cz, 2019-06-03, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online.
- VLČEK, Filip. Pražské T6A5 mají v Brně vyjet do podzimu [online]. Vlcnoun.cz, 2019-07-24, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
- DP Praha: tramvaje ČKD DS T6 [online]. Seznam-autobusu.cz, [cit. 2020-05-19]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- HINČICA, Libor, a kol. Nástup velkokapacitních tramvajových souprav v České republice. Československý dopravák, 2010, roč. IX., čís. 1, s. 38–47.
- V Bratislavě zkušebně vypravují trojici tramvají T6 na linku 7 [online]. Mhd86.cz, 2019-05-15, [cit. 2019-07-08]. Dostupné online.
- Tatranský, s. 67.
- ČKD Tatra T6 [online]. Imhd.sk, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
- Tatranský, s. 72–73.
- KLÍMA, Jiří. 75 let autobusové dopravy na Chomutovsku. Chomutov : Digon, 2002.
- GROß, Lutz, a kol. Tramvaje T6A2 a B6A2 v Německu. Československý dopravák, 2008, čís. 4, s. 24–29.
- HINČICA, Libor. Sofie koupila dalších 15 vozů T6A5 z Prahy [online]. Cs-dopravak.cz, 2020-11-10, [cit. 2020-11-11]. Dostupné online.
- Kharkov, Tatra T6A5. Vehicles List [online]. Transphoto.ru, [cit. 2016-12-27]. Dostupné online. (anglicky)
- HINČICA, Vít. Tramvaje T6A5 vyjely v Kyjevě do provozu [online]. Cs-dopravak.cz, 2019-07-13, [cit. 2019-09-10]. Dostupné online.
- HINČICA, Vít. Kamjanske přivítalo první vůz T6A5 [online]. Cs-dopravak.cz, 2020-07-15, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra T6A5 na českej Wikipédii.