Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)

Kostol svätého Juraja je gotická stavba v Spišskej Sobote, na predmestí Popradu, v Prešovskom kraji. Spolu s mestskými domami, zrekonštruovanou renesančnou zvonicou, Mariánskym stĺpom a evanjelickým klasicistickým kostolom tvoria neodmysliteľnú súčasť Sobotského námestia. Kostol spadá do farnosti Poprad-Spišská Sobota.

Kostol svätého Juraja
farský kostol
Patrocínium: Svätý Juraj
Štát Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Mesto Poprad
Mestská časť Spišská Sobota
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia východná
 - diecéza Biskupstvo Spišské Podhradie
 - dekanát Poprad
 - farnosť Poprad - Spišská Sobota
Adresa Sobotské námestie 5
 - súradnice 49°03′56″S 20°18′53″V
Štýl gotika
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 706-3062/0
 - dátum zápisu 30. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of St George, Spišská Sobota
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

História objektu

Prvá zmienka o Spišskej Sobote pochádza z roku 1256. Sedemnásť rokov na to, v roku 1273 bol v histórii spomínaný aj pôvodne neskororománsky katolícky kostol sv. Juraja. Jediný badateľný poznatok z tejto doby je južné obvodové murivo lode a valene klenutá veža. Pričlenením vedľajšej osady Stojanova, (1411)[2] mesto začalo hospodársky a stavebne rásť a gotickou prestavbou pod vedením staviteľa Jorge Steinmetzera prešlo aj presbytérium v strede námestia roku 1464. Pôvodné presbytérium bolo nahradené novým, širším a polygonálne zakončeným na východnej strane chrámu. Do kostola vsadil Steinmetzer nové okná s kružbou a pridal pastofórium. V rokoch 1502  1514 bola k severnej lodi pristavená kaplnka sv. Anny a sakristia. Koncom 16. storočia bola do vretenovitého námestia vystavaná renesančná zvonica (1598) kežmarským majstrom Ul. Matererom. V druhej polovici 17. storočia vznikol v kostole orgánový chór a drevená spevácka empora. Barokizácia priniesla kostolu južnú predsieň, naopak zvonici zobrala renesančnú atiku a nahradila ju novou. V roku 1813 bolo na Sobotskom území zemetrasenie, spôsobilo pád gotickej klenby v severnej kaplnke, čo spôsobilo aj poškodenie oltáru. Klenba bola nahradená tou dnešnou. Medzi posledné urbanistické zmeny patrilo aj odstránenie radnice a mäsiarskych obchodov z námestia v 19. storočí. Za najnovšími a zároveň poslednými úpravami stoja orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti, ktoré pochádzajú z prvej tretiny dvadsiateho storočia. Od roku 1950 je celé námestie Spišskej Soboty vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Architektonický popis

Exteriér

Kostol sv. Juraja je spolu s renesančnou zvonicou čiastočne oplotený a čiastočne obohnaný hradbovým múrom. V západnej časti kostola je neskororománska hranolová veža, predelená v jej vyššej časti rímsou, má cibuľovitú helmicu s hodinovými ciferníkmi na každej strane, pod nimi okolo celého obvodu drevená ochodza. Presbytérium a loď pokrýva súvislá sedlová strecha. Severné prístavby pokrýva pultová strecha, a spevňujú ich tri zmenšené, odstupňované, oporné piliere, medzi ktorými sa nachádzajú gotické lomené okná s kružbou. Gotické piliere a okná sa opakujú aj na polygonálnej východnej fasáde. Na južnej strane je k hlavnej lodi pripojená predsieň so štítovou stenou. Južná predsieň so vstupom do kostola je preklenutá pruskými klenbami.

Interiér

Pôvodný vstupný južný portál ukrytý v sakristii je ústupkový, členený stĺpikom, na ktorom je hlavica s naturalistickým ornamentom listov, ktorý je ako vlys použitý aj na ostatných miestach portálu. Kostol sv. Juraja je dvojloďový kostol s presbytériom.

Loď

Hlavná loď je zaklenutá na stredný, odstupňovaný stĺp, čo vytvára halové dvojlodie. Táto osemuholníková podpora má vysoký sokel a nízky podstavec okrúhleho, pôdorysného tvaru. Západná časť lode nad emporou je zaklenutá krížovou, rebrovou klenbou, východnejšie polia sú klenuté obkročnou, rebrovou klenbou. Všetky prieniky rebier v lodi sú spojené svorníkom s florálnym vzorom, okrem svorníku nad severozápadnou časťou, kde vzorovanie nie je. Rebrá sa zasekávajú so stien šikmým podseknutím klinového profilu. Vstavaná murovaná empora má zábradlie umiestnené na drobných krákorečkoch. Je podklenutá rovnako ako predsieň, pruskými klenbami a na nej je umiestnený drevený orgán doplnený o plastiky, nad ktorými sú zovreté krídla s perlovcom. Pod emporou sa nachádza vstup do veže, ktorá je valene klenutá. Loď a presbytérium oddeľuje vysoký, lomený, triumfálny oblúk. Na jeho pravej časti je drevená kazateľnica na polygonálnom parapete s ušnicovou ornamentikou, perlovcom a rozetami, nad ňou baldachýn. Prechádza cez neho v hornej časti tmavý trám s nápisom, na ňom je súsošie Kalvária Ukrižovaného, dvoch lotrov, Panny Márie a sv. Jána.

Presbytérium

Svätyňa je zaklenutá jedným poľom krížovej rebrovej klenby, a v päťosminovom závere je zodpovedajúca časť hviezdicovej klenby s centrálnym svorníkom. Rebrá majú klinový profil a kotvia do zaoblených kužeľových konzol, ktoré sú upevnené v stenách. Oproti dvom vyšším, južným oknám je pastofórium s mriežkou a maľovaným orámovaním. Na ľavo od neho sú dvere vedúce do sakristie, zaklenutej valenou klenbou, s oknom do severnej ulice, východom do dvora a poschodím. Západne od nej prilieha pozdĺžna kaplnka sv. Anny, s vysokou pruskou klenbou, prilieha k lodi a bočnému priestoru pri veži s kaplnkou Božieho hrobu.

Hlavný oltár sv. Juraja

Je to dielo Majstra Pavla z Levoče. Ide o neskorogotický krídlový oltár z roku 1516[3] v ktorého strednej oltárnej arche je skupinová plastika súboja sv. Juraja na koni s drakom a pozadie vypĺňajú postavy a stredoveká architektúra. Nad reliéfom je kvetový veniec. Pod Jurajovou plastikou je výjav z poslednej večere, ktorý je podobný ako oltár farského kostola v Levoči. V nadstavci je korunovanie Panny Márie, na bočných pohyblivých krídlach archy je dvanásť maľovaných tabúľ s výjavmi zo života sv. Juraja, Jána Krstiteľa, svätcov Floriána, Krištofa a ďalších. Okolo oltára je zábradlie s dekorom akantu a hlavami anjelov.

Bočný oltár Panny Márie

Neskorogotická drevorezba s plastikou Madony s dieťaťom na rukách v jej strede. Dieťa drží ľudové hračky a vedľa nich sú v nikách umiestnené plastiky svätíc Kataríny, Barbory, Margity a Doroty. Nadstavec je zovretý fiálami, s Veraikónovou plastikou v strede a plastikami sv. Petra a Pavla. Na predele je maľba Krista s apoštolmi a otvorené krídla oltára zdobia výjavy zo života Panny Márie (narodenie, zvestovanie, príchod troch kráľov a obetovanie Izáka).

Bočný oltár sv. Anny

V strede polychrómovanej drevorezby je súsošie sv. Anny, Panny Márie a Ježiška. V predele sú niky Vir dolorum, na bokoch od nich je opäť p. Mária so sv. Jánom. Podobne ako aj na ostatných oltároch, autori použili techniku maľby temperovej farby na drevo.

Ostatné historické zariadenie kostola

V presbytériu sa nachádza aj oltár sv. Mikuláša biskupa, oltár sv. Jozefa a prenosný gotický oltárik. Po obvodových stenách sú umiestnené epitafy (Juraja Grossa, Jána Griesa, a iné) a náhrobné dosky (napr. Jána Weisa)

Renesančná zvonica

Renesančná zvonica
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[4]
 - číslo 706-3063/0
 - dátum zápisu 30. 10. 1963
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Je jednou z dvanástich renesančných zvoníc na Slovensku. Všetky majú štvorcový pôdorys, zvukové okná v hornej časti a vežovitý charakter. Spišskosobotská mestská zvonica je z nich najväčšia. Stojí samostatne, východne od kostola sv. Juraja. Má volútovú atiku a po obvode oblúčikový vlys namiesto rímsy. Nad ním sú tri združené okná s polkruhovým zakončením. Fasáda od presbytéria má len jedno, zdvojené okno, ostatná, situovaná k meštianskym domom má štíhlu valcovú vežičku, s točitým schodiskom v nej. V zvonici sa nachádzajú tri zvony.

Galéria

Referencie

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-06]. Dostupné online.
  2. HARMINC, Ivan. Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok druhý. Bratislava : [s.n.], 1968.
  3. FRICKÝ, Alexander. [s.l.] : Východoslovenské tlačiarne, 1969.
  4. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 1963-10-30]. Dostupné online.

Iné projekty

Zdroje

  • Zdenka Puškárová, Imrich Puškár, Spišská Sobota, TATRAN, Bratislava 1977.
  • Pamiatky východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch, Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, 1969.
  • POPRAD. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K  P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 518-520.
  • Juraj Žáry, Dvojloďové kostoly na Spiši, TATRAN, Bratislava 1986.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.