Esperantista

Esperantista (esper. Esperantisto) je človek ovládajúci a používajúci jazyk esperanto.

Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto
Téma Esperanto
Esperanto
Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu!
Organizácie
UEA · TEJO · EEU · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Esperantské kluby · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum
Dejiny
L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto
Esperantská kultúra
Esperantské stretnutia (UK – IJKSES) · Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň
Esperantská literatúra
PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia
Uhly pohľadu
Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom
Wikimedia
Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifontaro · Vikilibroj · Vikiversitato · Viknovaĵoj · Vikivojaĝo
Vikikomunejo · Vikidatumoj · Vikispecioj

Boulonská deklarácia, prijatá na prvom Svetovom kongrese esperanta v Boulogne-sur-Mer (Francúzsko) v roku 1905, definuje esperantistu takto: „Esperantistom je každý človek, ktorý vie a používa jazyk esperanto, úplne ľahostajné na aký cieľ.“[1]

Pre niektorých esperantistov bola definícia z Boulonskej deklarácia nedostatočná. Julio Baghy deklaroval: „Byť esperantistom znamená nie len ovládať jazyk. Je to osud. Misia. Túžba po lepšom svete. Skutočný esperantista sa nestáva, ale rodí a je esperantistom už pred tým, ako sa naučí jazyk.”

Alternatívne výrazy

Niektorí esperantisti nemajú výraz „esperantista” radi. Argumentujú tým, že sa v esperante, podľa niektorých učebníc a slovníkov, používa prípona „-ist” vo význame človeka profesionálne sa niečím zaoberajúceho alebo nasledujúceho nejaký ideologický smer. (V skutočnosti ide o častý omyl, prípona „-ist” znamená „osoba, ktorá sa niečím často zaoberá (možno profesionálne)”.[2]) Preto navrhujú používať výraz „Esperanto-parolanto” (doslova hovoriaci esperantom) lebo to vyjadruje len znalosť jazyka a nehovorí nič o začlenení do esperantského hnutia.

Podľa Plena manlibro de Esperanta gramatiko (PMEG), referenčnej príručky esperantskej gramatiky, sa rovnako dobre ako „esperantisto” môže použiť rovnoznačný výraz Esperantano (využitie esperantskej koncovky „-an” – „člen skupiny, obyvateľ miesta, stúpenec náuky, osoba patriaca k miestu”[3]), ten však v praxi používaný nie je.[2]

Známi slovenskí esperantisti

Referencie

  1. ZAMENHOF, Ludwik Lejzer. Fundamento de Esperanto. [s.l.] : [s.n.], 1905. (po esperantsky, po anglicky, po nemecky, po rusky, po poľsky)
  2. WENNERGREN, Bertilo. Plena manlibro de Esperanta gramatiko. [s.l.] : Esperanto-Ligo por Norda Ameriko, 2005. 696 s. Dostupné online. ISBN 9780939785070. (po esperantsky)
  3. WENNERGREN, Bertilo. Plena manlibro de Esperanta gramatiko. [s.l.] : Esperanto-Ligo por Norda Ameriko, 2005. 696 s. Dostupné online. ISBN 9780939785070. (po esperantsky)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.