Peter Bondra

V roku 1990 si ho vybral v úvodnom drafte NHL tím Washington Capitals v 8. kole ako 156. v poradí. Už v nasledujúcej sezóne sa dostal vo farbách Washingtonu na ľad NHL a hneď sa dokázal presadiť. Celkovo odohral za tento klub 14 sezón, dvakrát sa stal najlepším strelcom celej NHL. Bol držiteľom dvanástich klubových rekordov, napr. v počte dosiahnutých bodov (825), gólov (427), gólov v presilovkách (137), víťazných gólov (73), gólov v oslabení (32) a hetrikov (19). O viaceré z nich ho už obrala ruská hviezda Alex Ovečkin.

5. februára 1994 strelil päť gólov v zápase s Tampou Bay (z toho štyri za 4 a štvrť minúty).[4] Najväčší klubový úspech zaznamenal v sezóne 1997/98, Washington sa prebojoval do finále Stanley Cupu, v ktorom podľahol Detroitu 0:4 na zápasy.

V priebehu ročníka 2003/04 sa jeho klub dostal do vážnych finančných problémov a začal sa zbavovať najdrahších hráčov. Medzi nimi bol aj Peter Bondra s ročným platom 4,5 mil. USD.

Washington ho vymenil do klubu Ottawa Senators, kde odohral zvyšok sezóny. Pred ročníkom 2005/06 sa stal voľným hráčom.

Hoci o neho spočiatku javil záujem aj jeho bývalý klub Washington Capitals, nakoniec podpísal zmluvu s klubom Atlanta Thrashers so zaručeným príjmom iba 505 tisíc dolárov. Stal sa spoluhráčom krajana Mariána Hossu. V 60 zápasoch strelil 21 gólov a zaznamenal 18 asistencií.

Pred nasledujúcim ročníkom sa stal voľným hráčom, na kontrakt čakal až do 10. decembra 2006, keď sa dohodol s klubom Chicago Blackhawks. Generálny manažér klubu Dale Tallon ho označil za osvedčeného kanoniera a vynikajúco pripraveného športovca, ktorý vnesie do tímu rýchlosť a skúsenosti.[5] Podľa denníka Chicago Tribune mal podobný základný plat ako v Atlante (500 tisíc), s bonusmi 1,5 milióna dolárov za sezónu. Hneď v prvom zápase proti St. Louis Blues skóroval (v presilovke 5:3) a od méty 500 gólov v NHL ho delil jediný zásah.

Dňa 22. decembra 2006 v zápase proti Torontu strelil svoj 500. gól v NHL. Stal sa 37. hráčom v histórii, piatym Európanom a druhým Slovákom (po Stanovi Mikitovi - ten však mal v tom čase kanadské občianstvo), ktorý dosiahol túto hranicu. Bondra na to potreboval odohrať 1050 zápasov v 16 sezónach.

29. decembra 2006 utrpel zdanlivo menšie zranenie po strete s Bradom Stuartom,[6] ktoré ho však poznačilo až do konca sezóny. Pre pretrvávajúce bolesti vynechal niekoľko zápasov a v mnohých sa na ľade objavil len sporadicky. Z tohto dôvodu sa nezúčastnil ani MS 2007.

29. októbra 2007 ohlásil v Bratislave na tlačovej besede ukončenie kariéry, pričom sa stal generálnym manažérom slovenskej reprezentácie.[7]

Na svetovom šampionáte 2002 bol najlepším strelcom Slovenska, keď vystrelil na bránku súpera 44-krát a dal 7 gólov. V +/- hodnotení získal 12 plusových bodov (ďalší hráč Slovenska v poradí získal 5 plusových bodov). Prvý presný zásah dosiahol už v úvodnom stretnutí proti Poľsku (7:0, „Bolek“ otváral skóre). Dvakrát trafil do čierneho v záverečnom stretnutí osemfinálovej skupiny s Ruskom (6:4). Veľké chvíle legendárneho kanoniera prišli vo vyraďovacej fáze. Sekundu pred koncom 2. tretiny štvrťfinálového súboja proti Kanade znížil na 1:2 a v záverečnej dvadsaťminútovke dokonal obrat, keď prekonal Giguera po druhý raz (o vyrovnanie sa postaral Miroslav Šatan). V semifinále proti Švédsku nepremenil samostatný nájazd, stal sa však kľúčovou postavou súboja o zlato, ktorý ponúkol reprízu z druhej fázy turnaja proti ruskej zbornej. Najskôr poslal družinu okolo trénera Jána Filca do dvojgólového vedenia a 1 minútu a 40 sekúnd pred koncom finálového zápasu strelil po prihrávke Žigmunda Pálffyho najvýznamnejší gól v histórii slovenského hokeja, keď stanovil na konečných 4:3, čím rozhodol o zisku zlatej medaily pre Slovensko.[8] Stal sa najlepším strelcom celého šampionátu a členom All Stars tímu.

Na šampionáte vo Fínsku prvé dve stretnutia proti Ukrajine a Japonsku ešte Peter (aj kvôli klubovým povinnostiam v play-off NHL) neabsolvoval, nastúpil až v dueli s Nemeckom (3:1) vo formácii s Miroslavom Šatanom a Richardom Kapušom. Strelecké mlčanie prelomil vo svojom treťom vystúpení, keď obhajcovia titulu rozstrieľali Rakúšanov vysoko 7:1. Na pozíciu centra nášho elitného útoku sa práve v tomto zápase medzi Šatana a Bondru posunul Pavol Demitra. V semifinále proti Švédsku skóroval krídelník Washingtonu Capitals ako jediný spomedzi slovenských reprezentantov, jeho vyrovnávajúci gól však porážku 1:4 napokon neodvrátil. Strelecky sa presadil aj v zápase o bronz s odvekým rivalom z Česka, keď v 26. minúte upravil na 3:2. Priblížil tak zverencov Františka Hossu k ďalšiemu cennému kovu (konečný triumf spečatil nádherným sólom Demitra). Počas celého turnaja odohral 8 stretnutí s bilanciou 3 góly a 2 asistencie.

Slovensko obsadilo na zimnej olympiáde v Turíne piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené vo štvrťfinále Českom. Peter Bondra odohral všetkých 6 zápasov Slovenska. Zaznamenal 4 góly, stal sa druhým najlepším strelcom mužstva po Mariánovi Hossovi.