Stakčín

Slovenského národného povstania, Dlhá, Duchnovičova, Parková, Sadová, Ševčenkova, Švermova, Záhradná, Československej armády, Fučíkova, Lesná, Cirkevná, Dobrianskeho, Partizánska, Mieru, Duklianská

• Cirocha
• Oľchovec
• Kolonička
• Chotinka
• Ternovec

O osídlení tejto oblasti už v dobe bronzovej, teda v období na prelome 2. a 1. tisícročia pred naším letopočtom, naznačuje nález zachovalej bronzovej sekerky s tuľajkou a s uškom, zdobenej plastickými rebrami. Našla sa juhovýchodne od Stakčína, blízko cesty vedúcej do Uble pri výkopových prácach pre elektrické vedenie v roku 1964.

V roku 1317 daroval Karol Róbert šľachticovi Filipovi Drugethovi početné rozsiahle územné majery. Medzi darovanými bola aj dedina Stakčín. Pričom v darovacej listine je o nej prvá správa z roku 1492.

V 2. polovici 14. storočia sa do Stakčína prisťahovalo početné rusínske obyvateľstvo so šoltýsom a postupne nadobudlo v dedine úplnú prevahu. Syn tamojšieho šoltýsa bol od roku 1492 členom zbojníckej a zločineckej skupiny. Práve z roku 1492 je zachovaná prvá písomná zmienka o obci Stakčín. V bardejovskom archíve sa nachádza list, v ktorom odosielatelia vypovedali bardejovským mešťanom nepriateľstvo za popravu svojich druhov. Pisateľom bola zbojnícka družina (mala 50 členov) na čele s Fedorom Hlavatým, rodákom z Ruskej Volovej. Prvé údaje sú zachované z 30.3.1492, keď zbojnícka družina prepadla panské majetky pri Svidníku. V zozname sa nachádza aj Hricov syn Miha zo Stakčína.

V 15. – 16. storočí v obci existovala pravoslávna cerkev, ale písomné správy sú až od 17. storočia. Stakčínske valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 8,5 porty.

V roku 1600 tu bolo obývaných 61 domov, 1 – 2 domy šoltýsov, dom farára a chrám. V roku 1612 sa v Stakčíne nachádzal vodný mlyn a píla. V rokoch 1641 – 1645 sa rozšírila epidémia cholery, ktorá takmer o polovicu znížila počet obyvateľov. Následkom toho sa zhoršili sociálne pomery, rozšírilo zbojníctvo. V roku 1657 roľníci odopreli poslušnosť pánovi a vzniklo roľnícke povstanie „Ruthénske“ (Rusínske). V roku 1660 bol v Stakčíne zákonom chránený dubový lesík, ktorý obhospodarovala hostonická kúria a stakčínska píla, ktorá dodávala dosky a trámy pre humenský kaštieľ.

V roku 1703 sa občania Stakčína a okolitých obcí zapojili do Rákociho povstania, lebo sa nazdávali, že získajú svoje staré práva. V roku 1728 sa spomínajú dve hájovne, ktoré slúžili pre ochranu lesov a boli majetkom panstva. V roku 1725 žil v obci 1 arendátor. V roku 1772 bol postavený gréckokatolícky chrám a súčasne aj fara.

V roku 1806 bol vlastníkom Stakčínskeho panstva barón Johan Fröhlinch. V rokoch 1812 – 1818 v obci pôsobil gréckokatolícky kňaz Vasiľ Duchnovič (otec Alexandra V. Duchnoviča).

V roku 1957 bol zbúraný gréckokatolícky chrám z roku 1772. Príčinou bolo likvidácia gréckokatolíckej cirkvi (po akcii P) komunistami a násilné presadzovanie pravoslávia. V marci 1959 bola dokončená výstavba novej modernej školy. V roku 1994 bol posvätený novopostavený gréckokatolícky chrám Pokrovu (Ochrany) presvätej Bohorodičky. Chrám bol postavený na pôvodných základoch chrámu, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi.

• 1567 – Ztaxin
• 1773 – Strakcžín
• 1808 – Stakčín (maď. Sztakcsin, Takcsány)

1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stakčín