Osadné

S menom Osadné sa po prvýkrát stretávame v roku 1948.[5][6] Predtým sa obec nazývala Telepovce a vznikla niekedy medzi polovicou 15. a polovicou 16. storočia.[5]

Obec je rozložená v dĺžke niekoľkých stoviek metrov po oboch brehoch riečky Udava. Obcou prechádza asfaltová cesta tretej triedy č. 559019 pokračujúca smerom na juh do dediny Hostovice. V smere na sever je potom ukončená zákazom vjazdu na hranici CHKO Východné Karpaty. Je preto orientovaná v smere sever-juh. Do obce premáva pravidelná autobusová linka z okresného mesta Snina. Na severe obce sa na pravom brehu nachádza ústav pre postihnutých a ďalej niekoľko tradičných chalúp. Na ľavom brehu sú zo severu gréckokatolícky klasicistický chrám z roku 1792[6] obklopený voľne prístupným cintorínom a o niekoľko desiatok metrov nižšie pravoslávny chrám vo staroruskom štýle[6] z roku 1930[6][5]. V krypte cerkvi potom ostatky 1025[5][6] vojakov z prvej svetovej vojny. Na severe sa začína v obci žltá turistická značka, ktorá ďalej pokračuje na sever cez hraničný vrchol Balnica do Poľska. Severne od obce sa v lesoch pri hranici s Poľskom nachádza lesnícky náučný chodník.

Slovenský režisér Marko Škop nakrútil o obci dokumentárny film Osadné, ktorý na filmovom festivale v Karlových Varoch získal cenu za najlepší dokumentárny film nad 30 minút.[7] Film je príbehom starostu Ladislava Mikuláška, pravoslávneho kňaza Petra Soroku a rusínskeho aktivistu a humoristu Fedora Vica. Všetci traja veria, že drobnú obec na konci Slovenska ešte možno zachrániť, obnovujú v nej turistický ruch a ak na to nestačia sami, hľadajú pomoc v Bruseli.[8]

• 
  Chrám Voznesenija Hospodinovho, pohľad z juhu
• 
  Kostnica v krypte
• 
  Krypta

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Osadné na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).