Strihovce
Strihovce sú obec na Slovensku v okrese Snina. Je to posledná obec na východnom úpätí pohoria Vihorlat. Je východiskom na turistické túry po Vihorlate. Leží v nadmorskej výške 435 m n. m.
Strihovce | |||
obec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Snina | ||
Región | Zemplín | ||
Vodný tok | Strihovský potok | ||
Nadmorská výška | 435 m n. m. | ||
Súradnice | 48°54′00″S 22°17′00″V | ||
Rozloha | 13,22 km² (1 322 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 146 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 11,04 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1323 | ||
Starosta | Iveta Ihnatková[3] (SNS) | ||
PSČ | 067 73 (pošta Ubľa) | ||
ŠÚJ | 520845 | ||
EČV | SV | ||
Tel. predvoľba | +421-57 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Strihovce | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Prvý písomný doklad o nej je z roku 1635. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. V rokoch 1939 až 1944 bola pripojená k Maďarsku.
Obec Strihovce je v regióne výnimočná. Grécko-katolíci majú nádherne udržiavaný chrám Sv. Eliáša z roku 1932.
Leží v horskom prostredí východnej časti Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 400 m. Sídlisko založil šoltýs okolo roku 1600. Vzniknutá šoltýska samota bola najmladším sídliskom v okolí. Prvý doklad o nej je z roku 1635. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V rokoch 1715 až 1720 žilo v dedine 8 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 48 domov a 364 obyvateľov. Súčasťou dediny bol aj vodný mlyn. Gréckokatolícky chrám (cerkev) pochádza z konca 18. storočia.
Zaujímavosti obce Strihovce
- výroba metiel z brezového prútia
- hubárska lokalita
- nad obcou na úpätí vrchu Rovná sa v koryte Strihovského potoka nachádza pozoruhodný prírodný útvar „Murovaná voda“. Viaže sa k nemu miestna ľudová povesť o čertoch, ktorí mali v úmysle počas jednej noci postaviť múr a zamurovať tak navždy vody potoka. Čerti múr nedokončili, lebo kohút zakikiríkal predčasne a tak ukončil ich moc. V skutočnosti ide o val stuhnutej rozpraskanej valiacej sa lávy z Vihorlatskej sopky.
- kamenné more balvanov s priemerom i 3 metre pod Nežiabcom s rozlohou cca 0,5 km²
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.