Stratenská jaskyňa

Stratenská jaskyňa sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, v krasovej oblasti nazývanej Spišsko-gemerský kras na krasovej planine Duča. Jaskyňu objavili 1. decembra 1972 členovia Speleologického klubu Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi, Vladimír Košel a Jaromír Volek.[1] Vchod do jaskyne sa nachádza v ľavom svahu krasovej doliny Tiesňavy južne od obce Stratená. S dlžkou 18 545 m bola druhou najdlhšou jaskyňou Slovenska.[1] V roku 1994 ju speleológovia prepojili so susediacou jaskyňou Psie diery a vzniknutý krasový systém je s dĺžkou 22 km chodieb, siení a priepastí druhý najdlhší zo slovenských jaskýň.

Stratenská jaskyňa
národná prírodná pamiatka
Štát	Slovensko
Región	Košický kraj
Okres	Rožňava
Obec	Dobšiná
Súradnice	48°51′43″S 20°19′08″V
Správa	SSJ - Správa slovenských jaskýň
Kód	1792
Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja Poloha v rámci Košického kraja Poloha v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Výnimočnosť Stratenskej jaskyne spočíva hlavne v mohutnosti jej podzemných priestorov. Najväčší priestor jaskyne, a tiež celého slovenského podzemia, je Rozprávkový dóm s dĺžkou 192 m, šírkou 46 m, priemernou výškou 11 m, plochou 9 040 m² a objemom 79 017 m³ - najväčší jaskynný priestor Slovenska. Kvapľová výzdoba jaskyne je pomerne bohatá, zvláštnosťou jaskyne sú kopovité či kužeľovité stalagmity. Priestory jaskyne boli vytvorené rozšírením puklín vo vápenci vodami rieky Hnilec.

V priestoroch jaskyne Psie diery sa nachádzajú najbohatší náleziská kostí medveďa jaskynného na Slovensku, čo z nej robí významnú paleontologickou lokalitu.

Jaskyňa priamo súvisí s Dobšinskou ľadovou jaskyňou, prepojenie s ňou však nebolo nikdy realizované, aby sa nenarušila špecifická mikroklíma ľadovej jaskyne. V budúcnosti sa uvažuje o vykopaní umelého vchodu do jaskyne blízko vchodu do Dobšinskej ľadovej jaskyne a jej sprístupnenie.