Sakkára
Sakkára (arab. سقارة [sakkára], egyptská výslovnosť [sa’’ára]) je dedina v Egypte, ako aj rozsiahle priľahlé staroveké pohrebisko, kde sa nachádza najstaršia stojaca pyramída (Stupňovitá pyramída). Nachádza sa približne 30 km južne od dnešnej Káhiry na ploche asi 7 km × 1,5 km.
| Sakkára | |||
| archeologická lokalita | |||
 Džoserova pyramída v Sakkáre. | |||
| Oficiálny názov: سقارة | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Súradnice | 29°52′11″S 31°12′59″V | ||
 Poloha v rámci Egypta  Poloha v rámci Egypta
| |||
 | |||
| Wikimedia Commons: Saqqara | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
V časoch, kedy bol hlavným mestom starovekého Egypta Memfis, slúžila Sakkára ako jeho nekropola. Hoci ju zatienila veľkoleposť Gízy a neskôr aj Údolia kráľov v Tébach, Sakkára zostala významným strediskom pohrebných a kultových obradov po viac ako 3000 rokov, až do helenistických a rímskych čias.
Dejiny
Stará ríša
Najstaršie pohreby osôb urodzeného pôvodu v Sakkáre možno datovať do obdobia už 1. dynastie. S pohrebmi kráľovských osôb, vrátane faraónov Hetepsechemueja a Ninecera, sa začalo za 2. dynastie, no najvýznamnejší objekt v Sakkáre spadá do 3. dynastie. Je ním Stupňovitá pyramída faraóna Necericheta (Džosera), ktorú možno vidieť aj dnes, prvá skutočná pyramída, ktorú vraj vystaval Džoserov slávny vezír Imhotep. Okrem Džoserovej sa nachádza v Sakkáre ďalších 16 pyramíd v rôznych stupňoch zachovalosti. Z nich pyramída faraóna Venisa, ktorá sa nachádza niečo južnejšie od Stupňovitej pyramídy, ukrýva najstarší náboženský text na svete, Texty pyramíd, ktoré mali byť návodom pre posmrtný život zdobiacim vnútorné steny hrobky. V Sakkáre sa nachádza aj veľké množstvo mastáb. Pretože počas posledných dvoch tisícročí bola nekropola zaviata pieskom (dokonca ani pomerne rozsiahly pohrebný komplex obklopujúci Džóserovu pyramídu nebol odkrytý až do roku 1924), mnohé z nich boli dokonale zachované spolu so svojim vybavením a výzdobou.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky z tohto obdobia patria:
- Džisr al-mudír (resp. egyptsky Gisr il-mudír)/ Veľká ohrada – rozsiahly objekt pravdepodobne z preddynastického obdobia
- Sechemchetova stupňovitá pyramída (Pochovaná pyramída)
- Stupňovitá pyramída Necericheta
- Šepseskafova mastaba Fara’un
- Veserkafova pyramída, dnes pripomínajúca kužeľovitý vrch
- Džedkareho pyramídový komplex, známy ako Haram el-Šawaf
- Venisov pyramídový komplex, dnes z veľkej časti rozpadnutý
- Tetiho pyramídový komplex, podobajúci sa dnes viac na malý kopček neť na stavbu vytvorenú človekom
- Pyramídový komplex Pepiho I. spolu s pridruženou pyramídou kráľovnej
- Merenrého komplex
- pyramída Pepiho II., posledná veľká pyramída postavená počas Starej ríše
- pyramída faraóna Kakare Ibi, postavená za 8. dynastie a dnes takmer úplne zničená
- niekoľko pyramíd pochádzajúcich z Prvého prechodného obdobia, z ktorých je navýznamnejšia Chendžerova pyramída v južnej časti Sakkáry
Nová ríša
Hoci väčšina mastáb v Sakkáre pochádza zo Starej ríše, je medzi nimi zastúpená aj jedna významná osobnosť Novej ríše: Haremheb, posledný faraón 18. dynastie. Budúci faraón si v Sakkáre nechal vybudovať hrobku ešte ako jeden z generálov faraóna Tutanchamóna. Haremheb nebol nikdy pochovaný v Sakkáre. Tak ako väčšina panovníkov 18. dynastie bol uložený na odpočinok v Údolí kráľov.
Neskoršie obdobia
Z neskorších období pochádza ďalšia významná pamiatka v Sakkáre – Serapeum, súbor skalných hrobiek, ktoré obsahovali mumifikované telá posvätných býkov, ktorí boli uctievaní ako Apis, vtelenie boha Ptaha, v Memfise. Hrobky, ktoré objavil francúzsky archeológ Auguste Mariette roku 1851, boli z veľkej časti vyplienené už v staroveku, s výnimkou jedného, ktorý zostal neporušený po viac ako 3 700 rokov. Múmia býka, ktorú obsahoval, je dnes vystavená v káhirskom múzeu poľnohospodárstva.
Pri vstupe do Serapea sa nachádza mierne nesúrodé zoskupenie sôch známe ako Kruh filozofov. Je to pamiatka z čias Ptolemaiovcov, v ktorej mali byť zastúpení významní básnici a myslitelia starovekého Grécka, medzi nimi aj Hesiodos, Homér, Pindaros a Platón.
