Neferirkareho pyramída

Neferirkareho pyramída leží na pyramídovom poli pri dedine Abúsír v Egypte, na území bývalého pohrebiska hlavného mesta starovekého Egypta Mennofer.

Svetové dedičstvo UNESCO

Neferirkareho pyramída

MENO

b3-nfr-jr(.w)-k3-rˁ

Neferirkare (Kakai) je dušou

ÚDAJE

Lokalita: Abúsír

Staviteľ: Neferirkare

Obdobie: 5. dynastia

Typ: stupňovitá → pravá

Materiál: vápenec a žula

Základňa: 105 m

Pôvodná výška: ~72 m

Súčasná výška: 44,57 m

Objem: 257 250 m³

Počet stupňov: 6

Sklon: 53° 7′ 48″

Hrobka Ka: žiadna

Pyramídy kráľovien: žiadne

 

Staviteľom bol faraón 5. dynastie Neferirkare Kakai (okolo 2446–2426 pred Kr.), pravdepodobne brat svojho predchodcu faraóna Sahureho a syn faraóna Veserkafa. V súčasnosti je ruina pyramídy, ktorá ma odhalené sklonené vrstvy jadra, najvyššie položeným bodom v lokalite. Jej výstavba prebiehala v troch fázach, počas ktorých sa menil tvar, veľkosť pyramídy a sklon jej stien. Podľa niektorých dôkazov mala byť stupňovitá a postupom výstavby ju zmenili na pravú.[1] Nikdy nebolo dokončené jej obloženie. Vstup do vnútorných priestorov je zo severnej steny, od ktorého chodba, skonštruovaná neobvyklým spôsobom, zostupuje pod úroveň základne k rozšírenému priestoru (vestibulu), potom vodorovne pokračuje a ústi v predsieni, ktorá sa nachádza tesne pri pohrebnej komore. Obe miestnosti, orientované východno-západným smerom, sú vo vertikálnej osi pyramídy a majú sedlový strop z veľkých vápencových blokov. Bohužiaľ, tieto priestory sú veľmi zničené zlodejmi kameňa a dnes nie je možná rekonštrukcia ich pôvodného vzhľadu. Kultová pyramída nebola postavená. Zádušný chrám stál pred východnou stenou pyramídy a tiež bol postavený v niekoľkých etapách, ktoré charakterizuje použitie rozdielnych materiálov. Najstaršia etapa výstavby súkromných priestorov chrámu použila vápenec, mladšia etapa dostavovala ostatné priestory nepálenou tehlou. Z výzdoby sa zachovalo len niekoľko fragmentov. Pravdepodobne kvôli časovej tiesni komplex nemá vzostupnú cestu a ani údolný chrám, boli postavené základy, potom sa ich výstavba zastavila.[2][1] V areáli sa našla väčšia časť chrámového archívu, ktorá je súborom zatiaľ najstarších zachovaných písomných pamiatok.[3] Okolo komplexu bol postavený tehlový múr. Pred severnou a južnou stenou pyramídy boli pochované dve lode, ktoré sa nezachovali.

Pyramídy skúmal okrem iných Perring, Lepsius, Borchardt (1904–07) alebo misia Českého (československého) egyptologického ústavu FF UK v Abúsíre.