Druhé prechodné obdobie

Okolo roku 1800 pred Kr. 12. dynastiu, za ktorej Stredná ríša dosiahla svoj vrchol, nahradila omnoho slabšia 13. dynastia. Oba panovnícke rody vládli z Itj-tauy neďaleko Memfidy a Lištu v nílskej delte, ale faraóni 13. dynastie si nedokázali udržať vládu nad celým Egyptom. V písomných záznamoch z neskorších období je vláda 13. dynastie označovaná ako obdobie úpadku a chaosu. Ako sa však zdá, táto doba mohla byť pokojnejšia ako sa predpokladalo, keďže centrálna vláda v Itj-tauy neďaleko Fajjúmu pretrvala po väčšinu dynastie a Egypt bol relatívne stabilný. Nanešťastie je ťažké presne datovať 13. dynastiu, pretože sa z tohto obdobia zachovalo len málo pamiatok. Mená mnohých faraónov poznáme iba zo zlomkov nápisov alebo z kamenných skarabov s ich kartušami. Merneferre Aj (vládol okolo roku 1700 pred Kr.) bol posledným kráľom dynastie, ktorého meno sa spomína na niektorej stavbe.

Práve v čase jeho smrti sa rodu miestnej aristokracie z Xoisu, mesta v močaristej západnej časti delty, sa podarilo oddeliť od centrálnej vlády a vytvoriť 14. dynastiu. Rozpad štátu sa ešte viac urýchlil po smrti Neferhotepa I. Poslední králi 13. dynastie sa zdajú byť už len bábkovými panovníkmi, ktorých ovládal mocný rod vezírov. Je možné, že kráľovský úrad mohol byť v tejto dobe obsadzovaný na základe voľby ak doň králi neboli priamo dosadzovaní. Jeden z panovníkov, Wahibre Ibiau, mohol byť dokonca bývalým vezírom. Sám Merneferre Aj pravdepodobne už nebol viac než obyčajným vazalom hyksóskych kniežat. Jeho nástupcovia si udržali stále bezvýznamnejší titul približne do roku 1633 pred Kr.

Po tom, ako vládcovia dovolili, aby poľavila ostražitosť vojenských posádok v južných pevnostiach a postupne odtiaľ vojakov sťahovali, zmocnil sa ich rozpínajúca sa núbijský štát Kuš.

Kamea s menom hyksóského faraóna Apofisa

Za vlády Sobekhotepa IV., sa po prvýkrát objavili v Egypte Hyksósovia a okolo roku 1720 pred Kr. sa zmocnili mesta Avaris v nílskej delte (dnes Tell ed-Dab’a). Obraz „invázie“, ako ho podávajú tradičné pramene, sa zachoval v Manetónovom spise Aegyptiaka spísaných za vlády Ptolemaia II. Filadelfa v 4. st. pred Kr. Podľa Manetóna Hyksósovia vedení Salitisom, zakladateľom 15. dynastie, vtrhli do Egyptu za vlády istého „Tutimaia“ (ktorý bol stotožnený s Dudimosom I. zo 14. dynastie). Pätnástu dynastiu vystriedalo viacero hyksósmi ovládaných vazalských štátov. Tieto hyksóske kniežatá poznáme z nálezov kamenných skarabeov, na ktorých sú vytesané ich mená. Súčasní egyptológovia ich označujú ako 16. dynastiu.

Pätnásta dynastia vládnúca z Avarisu neovládala nikdy celý Egypt. Hyksósovia sa zdržiavali v severnej časti, keďže prišli zo severovýchodu. Podľa Turínskeho zoznamu kráľov vládla dynastia 100 aj niečo rokov a patrilo do nej šesť kráľov, ale ich mená ani presné poradie sú nejasné. Podľa niektorých egyptológov jestvovali dvaja králi s menom Apofis, ale to je hlavne preto, že sú známe dve rôzne prenomina tohto kráľa: Awoserre a Akenenre. Podľa Kima Ryholta obe mená označujú jednu a tú istú osobu, Apepiho I., ktorý vládol Egyptu niečo vyše 40 rokov (z celkových 100 aj niečo rokov, ktorých vládla 15. dynastia). Domnienka nie je úplne nepodložená, keďže aj takí slávni faraóni ako Ramesse II. a Seti II. používali počas svojej vlády dve prenomina.

V čase kedy Memfis a Itj-tauej podľahli Hyksósom, vyhlásila vládnúca rodina egyptského pôvodu z Téb svoju nezávislosť od vazalskej dynastie z Itj-tauej a ustanovila sa za 17. dynastiu. Panovníci z tejto dynastie viedli nakoniec vojnu za oslobodenie Egypta a vyhnala Hyksósov nazad do Ázie. Poslední dvaja králi tébskej dynastie boli Sekenre a Kamose, ktorí podľa tradície uštedrili Hyksósom konečnú porážku. Kamoseho brat Ahmose založil 18. dynastiu, ktorou začína Nová ríša.

Watterson, B.: Egypťané. Nakladatelství Lidové noviny, Praha: 2005.