Tutanchamón

Tutanchamónova pohrebná maska

Na trón nastúpil, keď mal osem rokov. Kráľom sa stal po Smenchkarem, ktorý zomrel za záhadných okolností po necelých desiatich rokoch vlády vo veku devätnásť rokov. Tutanchamón sa stal bábkou v rukách Amónových kňazov. Zmenil si meno z Tutanchaton na Tutanchamón a zmenil ho aj svojej manželke Anchesenpaaton na Anchesenamon. Na dokumentoch uvádzal len trónne meno Nebcheprure. Pri svojej korunovácii dal postaviť sochu, ktorá ho zobrazuje, ako stojí oproti Amónovi v menšej výške. Dal sa presťahovať z Achetatonu do paláca Amenhotepa III. s celým svojím dvorom, s háremom aj s manželkou do Malkaty. A jeho uznal za „otca božieho“ a spolukráľa, Haremheba vymenoval za „dôverníka nad všetkými kráľovskými dôverníkmi“. Taký faraón kňazom vyhovoval a jeho nečakaná smrť šokovala ich aj Tutanchamóna, lebo jeho hrob nebol dokončený. O pohreb sa postaral Aje II. a dal sa tam znázorniť v leopardej koži (veľkňazskej) pri vykonávaní rituálu "otvárania úst". Hneď po Tutanchamónovej smrti požiadal Aje o ruku Anchesenamon, no ona ho odmietla. Namiesto toho poslala list chetitskému panovníkovi Šuppiluliumašovi I., aby jej poslal syna, ktorý by sa stal jej manželom, ale hneď ako vstúpil na územie Egypta v Ázii, dal ho Haremheb zabiť. Tutanchamónova hrobka bola už vtedy dávno zatvorená. Dokonca do nej raz prenikli lupiči. Určite si aj niečo odniesli, pretože ich tam prichytili dozorcovia. Tí po nich hrobku trochu poupratovali a zatvorili. Tak ostala, až kým Howard Carter v roku 1922 nenašiel jej vchod. Od Carterových čias prevláda názor, že Tutanchamón bol synom Achnatona a jeho manželky Nefertiti.

Carterove výskumy okolo Tutanchamóna financoval lord Carnavon. K pátraniu po Tutanchamónovej hrobke priviedli H.Cartera malé veci z hrobovej výbavy, a tak si vypočítal miesto hrobky. 4. novembra 1922 narazil na prvý vchod. 5. novembra odkryl schody, 24. novembra stál pred múrom s Tutanchamónovými pečaťami. Päť rokov ešte trvalo, kým dokončil výskum tejto hrobky. Kráľovu múmiu odkryl až koncom októbra 1925 a posledný predmet opustil hrobku 30. novembra 1927. Stálo ho to mnoho síl, času a energie. Do hrobky sa musela zaviesť elektrina a bolo potrebné zabezpečiť pred stratou či ukradnutím zlaté šperky s hmotnosťou niekoľkých gramov. Iba vynášanie pozlátených skríň, ktoré stáli okolo sarkofágu, trvalo 84 dní. Tutanchamónov poklad je dnes v Egyptskom múzeu v Káhire, kde zapĺňa 12 miestností. Carter našiel v hrobovej komore štyri do seba vložené a umelecky zdobené pozlátené skrine. Vo vnútri bol sarkofág z jediného kusa žltého kremenca s rozmermi 2,75 x 1,50 x 1,50 metra; v sarkofágu boli tri rakvy v podobe mumifikovaného tela s verným vyobrazením tváre. Všetky boli pozlátené, ale tá posledná bola z čistého zlata s hmotnosťou 110,4 kg. Tutanchamón nás obohatil nielen o šperky a zlato, ale aj o nové poznatky. Tutanchamónova hrobka je dnes sprístupnená a vo svetle neónov v nej žiari zlatistý sarkofág s pozlátenou maskou. V tomto sarkofágu a v tejto rakve odpočíva aj sám Tutanchamón.