Raneferefova pyramída

Nedokončená pyramída stojí na umelej základovej plošine. Stavba bola podľa stavebných značiek zastavená v prvom alebo druhom roku vlády Raneferefa, pravdepodobne kvôli jeho smrti. Z rozostavanej pyramídy, ktorá v tom čase mala vybudovaný priestor pre subštruktúru a do výšky 7 metrov prvú vrstvu jadra, sa narýchlo urobila hrobka, podobná mastabe. Podzemnú časť tvorí klesajúca chodba, ktorá sa v určitom mieste odkláňa k juhovýchodu tak, ako je to pri niektorých ďalších pyramídach 5. dynastie. Chodba so vstupom zo severu ústi do predsiene a na západ pokračuje do pohrebnej komory. Jej východná časť leží v zvislej osi pyramídy. Obe miestnosti boli vytvorené z jedného kusu jemného bieleho vápenca. Sedlový strop tvorila len jedna vrstva veľkých vápencových blokov, namiesto obvyklých troch. Steny miestností boli opracované nahrubo, bez akejkoľvek výzdoby. Je pravdepodobné, že podzemná časť pyramídy bola v momente faraónovho úmrtia zhruba dokončená.[2] Už počas Novej ríše a v priebehu nasledujúcich období až do nedávna slúžila pyramída ako zdroj kameňa, hlavne jemného vápenca, pre vznikajúce blízke stavby, čo samozrejme spôsobilo rozsiahlu devastáciu jej štruktúr. V podzemných priestoroch sa našli ostatky hrobovej výbavy a zlomky kráľovej múmie. Na základe rozboru nájdených fragmentov možno určiť vek úmrtia panovníka, ktorý mal 20 až 23 rokov, keď zomrel. Našli sa zlomky sarkofágu z červenej žuly a alabastrových kanôp.[3]

Stena Raneferefovej pyramídy

Jadro zádušného chrámu, ktoré je z bieleho vápenca, stojí na plošine na mieste pôvodne zamýšľaného plášťa pyramídy. Chrám sa za panovania Raneferefovych nástupcov (za Šepšeskareho, ktorý pravdepodobne veľmi krátko panoval po Raneferefovi, a za Niuserreho, ktorý dokončil ostatné práce na komplexe) niekoľkokrát rozširoval s použitím väčšinou nepálených tehál. Našiel sa priestor, kde boli uložené kultové lode, poškodené pri požiari. V priestoroch chrámu sa našiel aj chrámový archív, podobný archívu zo zádušného chrámu Neferirkareho pyramídy. Unikátne bola riešená južná časť chrámu, kde sa nachádzala zakrytá stĺpová sieň s dvadsiatimi drevnými šesťstvolovými lotosovými stĺpmi (4 × 5 stĺpov) a celkovou polychrómovou výzdobou. V jej okolí sa našli fragmenty sôch, medzi nimi aj sochy panovníka. Vedľa hypostylu, ktorý je mimochodom jedným z najstarších dochovaných egyptských hypostylov (stĺpových sieni),[4] bol Dom noža – kultový bitúnok. Chrám a pyramída boli obohnané tehlovým múrom. Ďalšie prvky tradičného pyramídového komplexu 5. dynastie, akými bola vzostupná cesta a údolný chrám neboli postavené, vzhľadom na okolnosti vzniku a stavebnú situáciu pyramídy.

Pyramídu veľmi zbežne skúmal Perring, Lepsius, de Morgan a Borchardt. Predpokladalo sa, že Nedokončená pyramída v Abúsíre bola predčasne opustená, nedostavaná a nikdy neslúžila ako hrobka. V roku 1974 sa jej pozostatkom začala systematicky venovať misia Československého, neskôr Českého egyptologického ústavu FF KU v Abúsíre, ktorá jej výskum na prelome tisícročia zavŕšila.

• Zoznam egyptských pyramíd
• Lepsiusov zoznam pyramíd

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raneferefova pyramída

• Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
• Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060
• Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171