Niuserreho pyramída

Jadro pyramídy pozostáva zo siedmich stupňov tvorených menšími blokmi hrubšieho miestneho vápenca. Vstup sa nachádza v úrovni základne severnej steny objektu. Pozostatky severnej kaplnky, ktorá zastrešovala vstup, neboli zatiaľ nájdené. Subštruktúru pyramídy tvorí zostupná chodba, odkláňajúca sa v určitom mieste východne o 5°, potom predsieň a pohrebná komora. Predsieň a komora ležia vo zvislej osi a sú zaklenuté troma vrstvami veľkých 90-tonových vápencových blokov.[4] V ich priestoroch sa nenašli stopy po pohrebe. Obklad pyramídy tvorili bloky jemného bieleho vápenca, ktorého rohy v prvej vrstve boli zapustené do podložia. Niektoré z nich sa zachovali na pôvodnom mieste. Dnešný stav pyramídy je zlý, subštruktúra je natoľko poškodená zlodejmi, že nie je možná jej presnejšia rekonštrukcia. Nadzemnej časti úplne chýba obklad a je veľmi rozrušená aj vnútorná štruktúra hmoty pyramídy.

Nádvorie komplexu má nepravidelný štvoruholníkový tvar. Kultová pyramída ležala tradične pri juhovýchodnom nároží pyramídy. Aj zádušný chrám je na obvyklom mieste pri východnej stene, jeho dispozícia však neleží pozdĺž východozápadnej osi, ale je posunutá na juh, čo je dôsledok priestorového obmedzenia, vyplývajúceho z okolitej stavebnej situácie. Chrám má vedľajší vchod, podobne ako Sahureho, a niekoľko ďalších dispozičných inovácií, medzi ktorými boli aj objekty podobné neskorším pylónom, ktoré spevňovali juhovýchodné a severovýchodné nárožie múru ohrady pyramídového komplexu. Chrám je veľmi zničený zlodejmi, ale existuje jeho celkom presná rekonštrukcia zo začiatku 20. storočia. Na niektorých vápencových blokoch boli objavené stavebné značky s menom doposiaľ neobjaveného Sahureho slnečného chrámu. Prvé dve tretiny vzostupnej cesty ležia na základoch vzostupnej cesty susednej Neferirkareho pyramídy, potom sa cesta prikláňa smerom k Niuserreho pyramíde. Údolný chrám leží pravdepodobne tiež na starších základoch. Cesta prekonáva prevýšenie 28 m. V jej násype vznikli počas Novej ríše hroby kňazov, ktorí slúžili obnovenému kultu faraóna a niektoré z nich sa zachovali neporušené.[5] Oba chrámy mali v exponovaných priestoroch čadičovú dlažbu, niektoré prvky z červenej žuly a z ich reliéfnej a sochárskej výzdoby ostal len zlomok.

Priebežnú obhliadku vykonal už Perring, Lepsiusova expedícia pyramídu zakreslila do mapy. Základný a zatiaľ posledný výskum urobil začiatkom 20. storočia Borchardt.

• Zoznam egyptských pyramíd
• Lepsiusov zoznam pyramíd

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niuserreho pyramída

• Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
• Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060
• Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171